Čo nás tento týždeň čaká a neminie

Divný úvod, keď poviem, že ma čaká dovolenka, nie ? No, lenže čo je to za dovolenku...
Keď som bola malá, zhruba každý rok sa šlo niekam k moru (nikdy nie s CK). Postupom času naši začali vymieňať studenú morskú vodu a hodiny šoférovania za komfort útulného hotela, welnness a bohatú polpenziu. Keďže naša posledná prímorská dovolenka skončila neustálim sa ponosovaním mojej mamy (na všetko, najviac na mňa), tak sa za cestovaním urobila hrubá čiara.
Už 5 rokov chodíme nepretržite do Maďarska. Doteraz sme chodili štyria. Naši, môj o 8 rokov mladší brat a ja. Nuda, ale dalo sa to. Lenže, kto sa to k nám pripojil.
Moji starí rodičia. Aby ste ma nechápali zle, nemáme tak celkom štandardné kontakty. Starý otec je na dôchodku a je to človek, ktorý nemá nijakého koníčka. Dva-tri krát denne preto sadne na babetku a príde nás pozrieť. Aby ste rozumeli, on sám seba vníma ako veľmi vítanú návštevu. Vypýta si kávičku. Otvorí pokrievky hrncov, ponúkne sa, naobeduje. Sadne si do altánku, dá si vyniesť vodičku, kofolku. Toto denne priemerne dva krát.
Je to naozaj veľmi, veľmi ťažké, nemať doma pokoj. Dovolenka je presne miesto a čas, kde si od tohto chcete oddýchnuť. Moja dovolenka nebude týmto časom a miestom. Bude pokračovať moja celoročná rutina.
Čo ma čaká a neminie, zatiaľ tuším, no odpoveď dá najbližších 5 dní. Keďže nebudem mať čas ani príležitosť na nejaké vážnejšie články, prečo by som ich teda nezdokumentovala. Srandy bude určite viac než dosť a hoci ja sa neteším, vy škodoradostníci sa máte na čo. Ja sa teším aspoň na svoju skutočnú dovolenku, ktorá však príde neskôr :)