streda 29. marca 2017

Vo vzťahu s programátorom

Chodím s jedným z predstaviteľov podivného a vzácneho druhu ITčkárov. Hoci to začína ako priznanie, je to tak, ako už vyplynulo z nadpisu. Prvé, čo zistíte, je že tento živočíšny rod má niekoľko druhov. Ja chodím s programátorom, ale začali sme spolu už veľmi dávno, keď bol ešte ...no nie celkom normálny, ale normálnejší ako teraz. Možno keby som ho spoznala teraz a nevedela by som to, čo viem teraz, čo som sa možno naučila na jeho aj svojich chybách, ani by som si s ním nezačala. A to by bola veľká chyba. 
Ale k veci. Občas stretávam ľudí z jeho prostredia, veď viete - programátorov, ITčkárov. V podstate som pochopila, že legendy o tom že programátori nemajú priateľky, nie sú celkom ...no veď viete.... legendy. A v podstate tomu aj rozumiem, videla som tie tvory v ich prirodzenom prostredí a sú svojim spôsobom čudní. Ale sú čudní, len kým ich bližšie nespoznáte a to hovorím z vlastnej skúsenosti. Chcela by som preto vyvrátiť niekoľko predsudkov a ak to čo i len trochu pomôže týmto chalanom neodpudzovať od seba baby, budem rada. 
Takže, čo si potenciálna partnerka povie, keď stretne programátora ? 

*Programátori sú strašne divní
Hej, mne nikto nemusí hovoriť, že sú divní. Nechcem zovšeobecňovať, ale programátori sú väčšinou bledí, spotení, majú zlý účes a mastné vlasy, nosia menčestráky a sú zhrbení. Proste sú single a nejaká starostlivosť o seba je podľa nic zbytočná strata času. Ale povedzme si, je to niečo, čo šikovné ženské ručičky a milé slovo nedokážu zmeniť ? Lebo ani my ich nechceme zmeniť tak, ako sa chcú zmeniť oni pre nás. A je len málo vecí, ktoré by pre svoju priateľku neurobili, preto kúpiť si nové veci a zájsť k inému kaderníkovi než k 60 ročnej tete čo ho strihá od škôlky nie je taký veľký deal. 

*S programátorom je nuda
Je to hlúposť. Sú to veľmi duchaprítomní a inteligentní ľudia, ktorí pred tými ktorých dobre poznajú veľmi radi vtipkujú. Je pravda, že je to ...špecifický typ humoru (zo skúsenosti sa nebojím povedať, že často primitívny) ale ja sa smejem s frajerom neustále. Sú trošku uzavretí, to im však na zmysle pre humor neuberá. Ak sa vám programátor páči/alebo vám nejaký naznačuje, že sa mu páčite, najlepšie je najskôr sa spriateliť, lebo pred priateľmi nie je ani programátor hanblivý. 

*S programátorom nebudem mať nič spoločné
Kým pracuje, tak nie. Ale keď ten svoj komp vypne, má možnosť robiť niečo iné. Keďže má sociofóbiu, bude sa hrať LOL,WOW, Counter Strike, Overwatch alebo niečo iné o čom som už počula ale vôbec neviem čo to je. ALEBO môže mať vás a robiť spoločne kopu vecí. A keďže bude väčšina z nich nová, tak rýchlo možnosti nedôjdu. Hoci skúšať nové veci nie je celkom ich prirodzená vlastnosť, pod dobrým vedením si zvyknú naozaj rýchlo. 

*S programátorom bude social life nemožný
No, ťažké to bude, ale nemožné nie. Väčšina z nich sa v spoločnosti necíti veľmi dobre, ale to je najmä tým, že je pre nich veľmi ťažké nadväzovať nové vzťahy. Cítia sa dobre v spoločnosti ľudí, ktorých poznajú a s ktorými majú niečo spoločné, a to sú najmä ich spolužiaci a kolegovia. Preto očakávať, že z neho bude party lev a človek, z ktorého vtipov sa bude celá partia váľať od smiechu po zemi, je vlastne nielen nielen nereálne, ale aj bezohľadné. 
Netreba si však myslieť, že programátor zamkne svoju ženu do pivnice a občas jej dá najesť. Sú to veľmi milí ľudia a z ich pokojnej a vyrovnanej povahy vyplýva, že sa nesnažia veľmi zasahovať do vášho priestoru, preto si môžte bez scén vychutnať večer napríklad s kamarátkami. A keď ho postupne budete zoznamovať so svojimi najbližšími priateľmi, social life bude v pohode.

*Programátor ma nikdy nevezme von
Keď aj dáte šancu vzťahu s programátorom, je istý predpoklad, že spoločný večer si vo veľkej spoločnosti v bare ani na diskotéke nevychutnáte. Ale to neznamená, že budete sedieť každý deň doma a hrať dámu. Ak sa zameriate na aktivity, ktoré sa dajú robiť vo dvojici ale pritom vonku - kino, prechádzky so psom. Môj tip je vziať ho najesť do nejakého nákupného centra, a keď bude spokojný a šťastný, zastaviť sa pri nejakom výklade. Veď on vie, že sa vám dostatočne nevenuje a je priveľa v robote, nie je dôvod mu to vykrikovať, príde na to aj sám. A s novými topánkami je každý vzťah krajší. 

*S programátorom sa budem v jednom kuse hádať
To nie je pravda, programátori majú veľmi pokojnú povahu, ktorá im vôbec neumožňuje sa hádať. Sú veľmi nekonfliktní, preto sa hádky nebudú vyskytovať často, práve naopak. Môj frajer hádky úplne neznáša, a hoci ich vyvolávam väčšinou ja, jemu je to tak nepríjemné že sa ju snaží čo najrýchlejšie ukončiť, väčšinou tak že na mňa spraví nejakú grimasu alebo tresne nejakú sprostosť, aby som sa začala smiať. A je po hádke. Podľa mňa je to najlepší typ muža na pokojný a vyrovnaný vzťah.

*Programátora zaujíma len jeho práca
Je veľmi zaujímavé, ako títo ľudia dokážu oddeľovať prácu a ...všetko ostatné. My ostatní, najmä my ženy, to nedokážeme celkom pochopiť. Nedokážem pochopiť, napr. keď je nejaký problém, ako si môže len tak sadnúť k počítaču a chladnokrvne kódiť. Asi som už narušená zo šiestich rokov vzťahu, ale vlastne je to sexi. Viete, ako vidí poriadok v tom, čo je pre vás úplný chaos. Ako sa dokáže maximálne sústrediť a úplne vypnúť celý svet okolo seba. 
Je v tom istý defekt, lebo sa občas len tvári že ma počúva alebo že pozeráme film, a v skutočnosti z neho vypadne že myslí na nejakú chybu v programe. A nie, nie je to osobné, neignoruje vás, jednoducho si nemôže pomôcť. Ale sú aj horšie veci. Ide už len o to, ako naložíte s časom mimo práce.


Zoznam otázok, ktoré si ženy kladú, než sa pustia do takéhoto vzťahu, sú asi nevyčerpateľné. Je mi jasné, že väčšina programátorov nie sú ani ktovieakí krásavci, šarmu tiež veľa nepobrali, ani nie sú na prvý pohľad zaujímaví. Ale nebolo by povrchné nedať napriek tomu milému chlapovi šancu? Myslím, že ženy radi skúšajú nové veci, ešte radšej svoje polovičky menia a veľmi, ale veľmi neradi žiarlia. Takže trochu neohrabaný chalan, ktorý sa pohybuje v takmer čisto mužskej spoločnosti, a ktorý je tak rád že vás má že by vám dal prvé aj posledné, stojí aspoň za pokus :) 

Lyri

streda 1. februára 2017

8 pasažierov

S mojím pôvodným príbehom mám základný problém - je hrozne komplikovaný, teda to čo píšem neustále zasahuje do toho čo už napísané je. A preto mi napadlo skúsiť to naopak. Urobiť príbeh - nový príbeh - s tým, že sa bude písať od začiatku a jednoducho sa budeme prispôsobovať tomu, čo už napísané je. Bez možnosti niečo prepisovať alebo opravovať. Ak je to vonku - deal with it.

Inšpirovali ma vlaky. Ako študentka som vo vlakoch dobrovoľne - nasilu strávila veľké množstvo času a mám odtiaľ mnoho zážitkov. Vôbec nie je nečakané, ak vo vlaku stretnete starého známeho prípadne niekoho, s kým máte spoločného známeho alebo proste niečo spoločné. Vlaky sú skrátka zdrojom inšpirácie, keďže je to jedno z mála miest, kde sa stretnú najrôznejšie typy ľudí.

Tak som sa rozhodla pre tento experiment. Nestanovím žáner, nestanovím formu ani rozsah. Dokonca zatiaľ nestanovím ani krajinu, či dobu, v akej sa príbeh bude odohrávať. Príbeh si skrátka pôjde vlastnou cestou. A nech je ako chce, koniec musí zapadnúť do začiatku, a odrazíme sa od tejto scény.


V kupé preplneného vlku sedí 8 ľudí, ktorí cestujú na predstavenie opernej speváčky.

Je tam veľmi mladá žena na prahu dospelosti, veselá a naivná sesternica opernej divy. (1F)

Je tam jej matka, ktorá je povolaním lekárnička, submisívna žena bez vlastného názoru. (2F)

Je tam jej otec, vojnový veterán a zachmúrený muž. (1M)

Je tam mladý a veľmi entuziastický pekný muž, posadnutý speváčkou, chodí na každé jej vystúpenia. (2M)

Je tam malé dievčatko, cestuje samo. (3F)

Je tam muž v strednom veku, zamyslený a tichý. (3M)

Je tam stará príliš nalíčená žena, bývalá učiteľka opernej speváčky (4F)

Je ta muž okolo tridsiatky, policajt, má tam rande na slepo. (4M)




pondelok 16. januára 2017

:( - a matrix

On: Som čítal, že Stephen Hawking tvrdí, že žijeme len v matrixe mimozemšťanov ktorí nás skúmajú.
Ja: A prečo som v celom tom matrixe práve ja musela vychytať takého pošuka ako si ty ?
On: Lebo na tebe skúmajú utrpenie



via GIPHY

nedeľa 15. januára 2017

:( - a umenie fotografovať

Je skúškové, vo všeobecnosti nemám dobrú náladu a občas, ako dnes, mi robí celkom radosť len tak odseknúť nejakú kravinu v dobrej viere, že ma môj drahý nechá na pokoji. Nanešťastie, nikdy to nie som ja ktorá má posledné slovo. A nanešťastie, on nikdy celkom nevie kedy má byť ticho.

Ja:* kliká mi mobil, fotím si nejaké strany do mobilu
On: * dobehne za mnou " Čo to fotíš ??"
Ja: svoj zadok
On: Oooo, tvoj mobil robí aj panoramatické fotografie ?

PS: máme tichú domácnosť, ale aspoň sa mi lepšie učí.



via GIPHY

utorok 10. januára 2017

:( - a zvládanie stresu

Aktuálne, Večer pred skúškou, nerváčim, preklínam prokrastináciu, preklínam školu, preklínam skurvených 70 otázok, 257 § kokotského obchodného zákonníka a 400 strán knihy.

On: Tu máš láska, daj si čokoládku, dobrá na nervy.
Ja: Čokoládku ?? Ti jebe ?? Vieš čo je takýto čas dobré na nervy ?? Kokteil xanaxu a lexaurinu ...
On: Alebo kokaín !

PS: Smie sa tu nadávať ?
PS2: Držte palce



via GIPHY

štvrtok 5. januára 2017

:( - a diéta

Po Novom roku sme sa odvážili  po veľmi neuspokojivom výsledku som nám obom nasadila diétu.
Po dnešnej večeri ( maces s čerstvou zeleninou, viem je to grc a láska je mi to ľúto):

Ja: Môžem už odložiť veci či budeš ešte niečo jesť ?
On: Ja už nedám do úst ten suchý papier (šomre popod nos)
Ja: To ti dnes stačilo tak málo ? Alečo...
On: A lečo by som zjedol :(
via GIPHY

nedeľa 1. januára 2017

:( - a šťastný nový rok

Silvester, pár minút pred polnocou

Ja: Počuj, mne nejak treba na záchod, myslíš že to stíham ? 
On: No ak nie, tak všetkým môžeš povedať, že si srala toľko až rok prešiel. 

Priatelia, týmto citátom sme sa rozlúčili so starým rokom a presrali sa do nového. Do nového roka všetko dobré, hlavne veľa zdravia, lebo ostatné už máte vo svojich rukách. 

Lyri