Inšpirovali ma vlaky. Ako študentka som vo vlakoch dobrovoľne - nasilu strávila veľké množstvo času a mám odtiaľ mnoho zážitkov. Vôbec nie je nečakané, ak vo vlaku stretnete starého známeho prípadne niekoho, s kým máte spoločného známeho alebo proste niečo spoločné. Vlaky sú skrátka zdrojom inšpirácie, keďže je to jedno z mála miest, kde sa stretnú najrôznejšie typy ľudí.
Tak som sa rozhodla pre tento experiment. Nestanovím žáner, nestanovím formu ani rozsah. Dokonca zatiaľ nestanovím ani krajinu, či dobu, v akej sa príbeh bude odohrávať. Príbeh si skrátka pôjde vlastnou cestou. A nech je ako chce, koniec musí zapadnúť do začiatku, a odrazíme sa od tejto scény.
V kupé preplneného vlku sedí 8 ľudí, ktorí cestujú na predstavenie opernej speváčky.
Je tam veľmi mladá žena na prahu dospelosti, veselá a naivná sesternica opernej divy. (1F)
Je tam jej matka, ktorá je povolaním lekárnička, submisívna žena bez vlastného názoru. (2F)
Je tam jej otec, vojnový veterán a zachmúrený muž. (1M)
Je tam mladý a veľmi entuziastický pekný muž, posadnutý speváčkou, chodí na každé jej vystúpenia. (2M)
Je tam malé dievčatko, cestuje samo. (3F)
Je tam muž v strednom veku, zamyslený a tichý. (3M)
Je tam stará príliš nalíčená žena, bývalá učiteľka opernej speváčky (4F)
Je ta muž okolo tridsiatky, policajt, má tam rande na slepo. (4M)
