Že ste o tom ešte nepočuli ? Naozaaaaaj ?! Okej, tak tu máte príklad za všetky. Ak po tomto bude pochybovať, že Slováci sú priekopníci v hejtovaní, vydám o tom informačnú brožúrku. Napíšte svoju adresu do komentára a bude vám bezplatne zaslaný výtlačok.
Ale teraz naozaj. Písal sa rok 2014, bol mrzutý decembrový deň a vonku VKV (ak nie ste z východu vysvetlenie tu: http://dzivoke.sk/dzivoky-slovnicek/ ). V ten deň som mala o druhej skúšku, poslednú pred tým, ako som sa chystala na sviatky domov a na intráku som mala posledný suchý rožok. Ako vždy ma prokrastinácia dostihla a na ten deň mi ostalo prebrať ešte spústa otázok. Rozhodla som sa spríjemniť si trochu deň a hneď z rána som sa rozhodla, že si objednám obed. Z takej tej donášky tipu pizzeria plus denné menu som si vybrala, o desiatej som tam zavolala a objednávku som uzavrela tým, že si prosím aby to prišlo do 12 tej. Odpoveď – bez problémov.
Prešlo 12 a nič. Zavolala som tam, aby som sa poinformovala v akom štádiu je moja objednávka. Šofér vraj „práve vyrazil“ a má ma prvú na zozname, že tu bude za pár minút. Pol jednej a nič. Opäť som volala, no pani mi netrpezlivo poradila, nech čakám. Okej, začala som si baliť veci, všetko bolo pripravené aby som sa len najedla a mohla som vyraziť do školy. O jednej nič. Volám. Pani breše, že či viem aké sú cesty, či si myslím že to je len tak a nech si počkám. Zložila. Zbalená čakám. Pol druhej, moje jedlo stále neprišlo. Zhlboka som sa nadýchla, naberala som odvahu na ďalší telefonát aby som zrušila objednávku a dúfala som, že školský bufet bude otvorený aby som si kúpila aspoň zoschnutú bagetu. Zdvihla pani, ktorá už mala asi uložené číslo, že čo zas chcem. Povedala som, že zrušiť objednávku keďže nemám čas čakať. Začala kričať. Ako si to predstavujem. Ona žiadne zrušenie neakceptuje, keď príde poslíček, mám mu zaplatiť a keď sa mi to nepáči, ju to nezaujíma a nech jedlo neprevezmem.Trasľavo (neznášam keď na mňa kričia) som sa obúvala a chystala som sa vyraziť na skúšku. Volá poslíček. Nie som veľmi typ čo by mu vynadal, tak som si jedlo mlčky prevzala, hodila som po ňom zlostný pohľad (ha, a máš to!) a zaplatila som mu na cent presne, na čo po mne on hodil ešte zlostnejším pohľadom. Vyhradila som si hraničných 5 minút na rýchle jedenie, ale ubezpečujem vás, že to toľko netrvalo. Prišla mi studená mútna polievka s chrupavkami a cievami, nechutne mastné mäso a tvrdé zosušené hranolky. K tomu smradľavý, suchý a sivastý coleslaw, ktorý odžil nejeden deň. Veľmi nepríjemná príhoda.
Celou cestou zo skúšky (dostala som C – rozrušená myseľ a v žalúdku suchý rožok) som premýšľala o spravodlivej pomste a úplne neslovensky mi napadlo napísať recenziu. A aby bola pomsta zavŕšená, zvolila som takú FB stránka priznaní, kde je koncentrovaných množstvo ľudí . Kultivovane a slušne som opísala všetky okolnosti, prístup pani na telefóne, kvalitu jedla, priložila som fotky, vrátane toho, že som odtiaľ objednávala aj v minulosti a že tentokrát som bola naozaj sklamaná. Obšírne a podrobne som vykreslila všetky detaily (všetko čo píšem je obšírne, podrobné a plné detailov, od smsiek po písomné odpovede na skúške, zvyknete si). A teraz edícia Vyberáme z vašich komentárov:
Ako vidíte, Slováci sú naozaj špecialisti na hejtovanie a jeho hranice posúvajú až za hranice logického a súdneho uvažovania. Objednala som si jedlo a bolo zlé. Pohejtovala ma dispečerka, poslíček, a všetci na nete, že som sa vôbec ozvala. Nakoniec som z toho vyšla ja ako najväčší idiot. Zmierila som sa s tým, že Slováci sa buď nechcú alebo nevedia správať k ostatným ľuďom pekne. Buď som nezachytila súťaž o najväčšieho hejtera, alebo skrátka Slovákom vadí všetko a je úplne jedno, či je to recenzia na reštauráciu alebo slečna, ktorej zrazili psa (pýtala sa, či niekto nepozná majiteľa auta, ktorý jej ho zrazil a odpísali jej, že čivava je potkan a nie pes).
Lyri
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára