Tisíc alternatív

Tento príspevok je v prvom rade poďakovanie. Jeden z mojich príspevkov (tento) mal totiž viac pozretí ako ostatné. A naozaj, keď vravím viac, myslím tým:

Viac než tisíc zobrazení alternatívy (k dnešku) ! Je to naozaj veľmi príjemné zistenie, najmä preto lebo tam bolo pravdepodobne nejaké zdieľanie z vašej strany, teda zo strany čitateľov, za čo som vám veľmi vďačná. Hovorím to najmä preto, lebo to nebola žiadna platená reklama, takže ide o (ak to tak môžem nazvať) spontánny "hype". Článok zdieľala FB stránka Slobodný vysierač a bol prevzatý aj na stránke humanisti.sk. Do vašich súkromných zdieľaní nevidím, ale som veľmi vďačná každému, kto si tento článok prečítal, a ešte viac ak ste o ňom niekomu dali vedieť. Spätná väzba na tento článok bola veľmi pozitívna, čo som nečakala a ani som v tom nedúfala. Ďakujem !

Blog je spustený 2 týždne a čo sa jeho návštevnosti týka, je takáto: 

Btw: článok má kvantum zobrazení aj v zahraničí, najmä Česku, USA, Nemecku. Okrem iného však aj v Rusku a nie som si istá, či je to dobré.... :D 

Recenzia: Nezhasínaj (Lights Out)

Keďže sme na dovolenke, tak sme si dnes vyšli trochu do mesta a jednou cestou sme sa už zastavili v kine. Mali sme na výber už len Star Trek alebo Lights Out. Keďže sme ja aj brat skôr Star Wars team a boli sme aj s rodičmi, vybrali sme si radšej niečo, kde nie je potrebné rozumieť kontextu. Po dopozeraní musím povedať, že to bola dobrá voľba.
Asi hneď v prvej scéne sa objavil Billy Burke (hral otca Belly v Twilight). Úvod bol trošku...no smiešny. Smiala sa celá sála a potom už bolo trochu ťažké naskočiť na to, že tam niekoho rozsekali. Ale bol to spomínaný Billy Burke, takže film sa až tak zle nezačínal. Keď sme sa dosmiali, filmu sa podarilo nabudiť celkom dobrú atmosféru strachu. Úvod sa nenaťahoval, to, že strašenie prišlo tak skoro, bolo ešte strašidelnejšie.
Neokukaní herci sa svojich úloh zhostili naozaj dobre, celkovo najpresvedčivejší bol výkon hlavnej hrdinky Rebeccy (Teresa Palmer), ale jej matka Sophie (Maria Bello) bola tiež slušný psychoš. Neviem sa celkom vyrovnať s postavou chlapca Martina (Gabriel Bateman). Presnejšie, nie som si istá či bolo jeho konanie "normálne" alebo nie. Keď mám v izbe bubáka, neviem, či by ma v prvom rade trápila nespavosť. Gabriel je však veľmi šikovný herec,  Milou postavičkou bol Rebeccin frajer (na fb by sme to nazvali skôr - je to komplikované/vo voľnom vzťahu). Postavy sú silnou stránkou celého filmu, čo vyhlasujem naozaj úprimne. Film sa upína na jediného nepriateľa, nehľadá ho aj medzi postavami.
Enemy je v tomto prípade Diana. Diana je bezpochyby suka, bola ňou za života a je ňou aj po smrti. Viac spoilerovať nechcem, pochopili ste to už z traileru. Diana nás kvalitne strašila celý film, ktorý bol tak akurát dlhý, nenudili sme sa ani chvíľu. Jej základná vlastnosť - že je hmotná a viditeľná len v tme - poskytovalo tvorcom priestor a skvelé možnosti na hru so svetlom, čo nevyhnutne k hororom patrí. Za mňa to zvládli veľmi dobre.
Film mal navyše celkom pozitívne zakončenie a dokonca to na hororové pomery môžme nazvať happy- endom. Hlavne bol ukončený úplne jasne, žiadne otvorené konce a zbytočné pokračovanie. Tak trochu komediálny nádych to odľahčil a vlastne len posilnil zážitok z filmu.
Horor mal dobrú atmosféru, bol sprevádzaný tak trochu klišé scénami a pár nedotiahnutými detailami,ale podľa mňa si zaslúži tak 7/10. Možno aj viac, keďže si dnes asi nechám zapnutú nočnú lampu. Musím podotknúť, že celý film som sa bála nielen Diany, ale aj svojho brata. Ten ma totiž celý čas šťuchal, že mu strašne treba prdnúť a bála som sa, že sa raz zľakne tak, že to vypustí v plnej sále. Za seba odporúčam ísť na film, za svojho brata odporúčam nejesť pred filmom strukoviny a kyslú kapustu.
Btw, naši síce zvyšovali vekový priemer celej sály, keďže boli jediní 40tnici v sále medzi 15-25 ročnými, čo z nás robilo jediné "deti" s rodičovským dozorom, ale celkovo si film užili aj oni :)

Čo nás tento týždeň čaká a neminie

Divný úvod, keď poviem, že ma čaká dovolenka, nie ? No, lenže čo je to za dovolenku...
Keď som bola malá, zhruba každý rok sa šlo niekam k moru (nikdy nie s CK). Postupom času naši začali vymieňať studenú morskú vodu a hodiny šoférovania za komfort útulného hotela, welnness a bohatú polpenziu. Keďže naša posledná prímorská dovolenka skončila neustálim sa ponosovaním mojej mamy (na všetko, najviac na mňa), tak sa za cestovaním urobila hrubá čiara.
Už 5 rokov chodíme nepretržite do Maďarska. Doteraz sme chodili štyria. Naši, môj o 8 rokov mladší brat a ja. Nuda, ale dalo sa to. Lenže, kto sa to k nám pripojil.
Moji starí rodičia. Aby ste ma nechápali zle, nemáme tak celkom štandardné kontakty. Starý otec je na dôchodku a je to človek, ktorý nemá nijakého koníčka. Dva-tri krát denne preto sadne na babetku a príde nás pozrieť. Aby ste rozumeli, on sám seba vníma ako veľmi vítanú návštevu. Vypýta si kávičku. Otvorí pokrievky hrncov, ponúkne sa, naobeduje. Sadne si do altánku, dá si vyniesť vodičku, kofolku. Toto denne priemerne dva krát.
Je to naozaj veľmi, veľmi ťažké, nemať doma pokoj. Dovolenka je presne miesto a čas, kde si od tohto chcete oddýchnuť. Moja dovolenka nebude týmto časom a miestom. Bude pokračovať moja celoročná rutina.
Čo ma čaká a neminie, zatiaľ tuším, no odpoveď dá najbližších 5 dní. Keďže nebudem mať čas ani príležitosť na nejaké vážnejšie články, prečo by som ich teda nezdokumentovala. Srandy bude určite viac než dosť a hoci ja sa neteším, vy škodoradostníci sa máte na čo. Ja sa teším aspoň na svoju skutočnú dovolenku, ktorá však príde neskôr :)

O písaní blogu (giff-ká to vždy lepšie povedia za vás)

Písanie čohokoľvek, na čo nie je stanovená téma, vlastne vôbec nie je ľahké. Slohovanie mi vždy išlo, preto som si myslela, že bude úplná bázeň písať len tak. Samu ma to prekvapilo, ale vlastne to tak ľahké nie je. Keď máte danú dobrú tému, je to, akoby ste robili z papriky lečo, Ale keď vám tú tému nikto nestanoví, je to na jednej strane presne taká sloboda, ako aj zodpovednosť.
Blogovanie sa na slohovanie podobá minimálne. Nie ste v škole, kde vám dajú 45 minút a hrniec, v ktorom máte variť tému. Ak nemáte tému, nemáte nič. Takto prebieha môj deň, behom ktorého sa pokúšam byť na svojom blogu produktívna.

 Ráno vstanete a máte pocit, že sa vám niečo podnetné snívalo.
via GIPHY
Sadnete si s plnou chuťou do práce. Včera to nestálo za nič, dnes to musí byť dobré !
via GIPHY
Inšpirácia neprichádza. Vaše poznámky sú vám na hovno. Káva je vám na hovno.
via GIPHY
Dobre. Niečo ste konečne vymysleli. Práca vám ide od ruky.
via GIPHY
Mamka sa pýta, čo robíte. Keďže tajíte, že máte blog, poviete, že nič. Chyba, ak nič nerobíte, tak robiť budete. Umyť riady, povysávať, prať, vyčistiť záchod, vyčistiť psiu búdu (toto tvorí po pravde väčšinu dňa)
via GIPHY
Máte pokoj. Prečítate si, čo ste napísali
via GIPHY
Kašlete na inteligentné rečičky. Poďme vycicať inšpiráciu z blízkeho okolia.
via GIPHY
Nakoniec ste napísali 3A4. Musíte to skrátiť, eseje nechce nikto čítať. Dáte zbohom svojej práci.
via GIPHY
Dobre! Článok je konečne hotový, môžme ho publikovať!
via GIPHY
Žiadny potlesk. Žiadne pochvalné komentáre. Nevadí, základ je neupadať na duchu...
via GIPHY
Idete radšej spať. Zajtra sa podarí lepšia téma. Sny sú plné inšpirácie !
via GIPHY
Ďakujem za čaj a súcit. Lyri

O veľmi zlých zlozvykoch

Dnes ráno som vstala a tušila som, že to bude nanič deň bez inšpirácie. Myslela som, že vezmem dva už napísané články a budem si len čítať. Ja šikovná som si však blog zatvorila a aby som v sebe prehĺbila hanbu, povedala som vám o tom tu. O jednom zo svojich najväčších zlozvykov. Tak prečo nehovoriť dnes o zlozvykoch ?
Drogy, alkohol, cigarety, gambling, mobil na záchode... Všetko vážne veci. Podceňovať ich samozrejme nechcem, ale žeby sa mi o tom dva krát chcelo rozprávať a robiť tu z blogu prednáškovú sálu, to asi nie. Koniec koncov, zlozvykov je predsa oveľa, oveľa viac.

• MEŠKANIE -  moja starká vždy vraví, že je lepšie prísť o pol hodinu skôr, než minútu meškať. Ja vravím, že keď sa podarí prísť na čas aspoň na vlastné promócie (mne sa to nepodarilo), je to úspech. 
• PROKRASTINOVANIE - najväčšia smrť. Keby som mala možnosť zmeniť len jednu veci, nepriala by som si ani postavu modelky VS, fotografickú pamäť ani schopnosť dobre šoférovať (neboli by na škodu), ale sebadisciplínu, ktorej nemám ani toľko, aby ma to prinútilo učiť sa na vlastné štátnice (vysvetlenie čoskoro).
• NEPORIADNOSŤ - na stole, v kabelke, v skrini, v aute. Celé dobre. Vraj ľudia, ktorý majú organizovaný neporiadok, sú inteligentnejší. Neporiadok však väčšinou vedie k chybám, ktorý ostatných presviedča skôr o vašej hlúposti. 
• NIHILIZMUS - zaradila by som to medzi zlozvyk, lebo viera v nič je v podstate dosť zlé. Skoro ako depresia, len bez smútku. 
• PODCEŇOVANIE/PRECEŇOVANIE - seba či iných, neviem, čo je horšie. Niekam sa vytráca súdnosť a empatia. Asi v zrkadle. 
• PREDSUDKY - ďalšia smrť spoločnosti. Nie sú to len homofóbia, xenofóbia či rasizmus, ale aj oveľa prostejšie veci, ktorými sme denne obklopení a ktoré z tohto sveta robia horšie miesto a z nás horších ľudí. 
• FÍLIE - alebo ak chcete, tak až prehnaná náklonnosť a láska k niečomu. Nikdy nie dobré. Okrem bibliofílie mi asi nenapadá nič dobré, keď sa niečo končí na -filia (všetkým vám napadne taká pedofília, ale aj z rusofílie mám husiu kožu)
• HOROSKOPY - presvedčenie, že hviezdy vzdialené stovky svetelných rokov, ktoré kedysi dávno niekto pomocou čarovných húb veľkej dávky fantázie pospájal do abstraktných obrazcov, majú vplyv na váš život. Vtip spočíva v tom, že nielen na váš, ale na každého, kto sa narodil v tom istom mesiaci. Všetci by ste teda mali mať rovnakú povahu, schopnosti, vzhľad. Aj by ste mali, keby neexistovali také zanedbateľné vplyvy ako genetika, výchova a vzdelanie. Horoskop vám náhodne vygeneruje šťastné čísla a povie vám, na ktoré choroby vy a všetci narodení v tom istom mesiaci ochoriete. Ty, a ďalších koľko ? Pol miliardy ľudí ? 
• POVERČIVOSŤ - samozrejme nespochybniteľný vplyv na psychiku majú náhody ako čierna mačka, ktorá potrebuje prejsť na druhú stranu ulice, piatok 13-teho, vyvrátená ponožka a tak ďalej. Mala som spolužiačku, čo si na stôl počas skúšky a zápočtov vykladala plyšáky. Kým je to neškodné, nemám nič proti. Ale keď si matky na modrom koníku radia, že dieťa plače, lebo je urieknuté a treba mu potrieť oči ocikanou plienkou, to je dámy veľmi, veľmi zlé. 
• 7 KAPITÁLNYCH HRIECHOV - pýcha, lakomstvo, smilstvo, závisť, obžerstvo, hnev, lenivosť. Veľmi zlé zlozvyky. Btw, dnes som si spravila úplne najlepší gyros aký sa mi kedy podaril, perfektne som sa zas prežrala, ale môjmu otrasnému bratovi sa zase ušlo najviac, lebo ten hnusák našiel tú porciu, ktorú som si odložila ! Aj by som spravila ďalší, ale už sa mi nechce a aj tak idem za chvíľu ku kamoškinmu frajerovi... (don´t hate, just kidding) 

Zbaviť sa zlozvykov nie je vôbec ľahké. Zoberte si, že nechty si hryziem nepretržite dva roky. Ak by som teraz mala niekoho presvedčiť, aby z večera do rána odhodil predsudky, prestal s fajčením a bol milším človekom, asi by som zlyhala. Je to aj tak na každom z nás si zlozvyk zracionalizovať, nájsť na ňom to negatívne a škodlivé a s dávkou silnej vôle sa ho postupne zbaviť :) 

Lyri

Môj úhlavný nepriateľ (anebo dobrý sluha a jeho zlý pán)

Keď som včera písala, že nie som veľmi poriadny človek, nečakala som, že sa to ukáže tak skoro. Na svoju neporiadnosť doplácam neustále, ale (čo je znak veľkej hlúposti) sa nikdy nepoučím.
Dúfam, že som na seba bola trochu pritvrdá keď som hovorila o hlúposti. Ale k veci. Určite sa aj vám (snáď nie som jediná) stáva, že si neukladáte veci. Viete, okná v prehliadači, word dokumenty atď. Ja to robím neustále. Neustále prejavujem dôveru svojmu počítaču, hoci ten ma neustále presviedča, že si moju dôveru nezaslúži. Väčšina žien pozná tento vzťah dôverne, ale tá väčšina má tieto problémy s mužmi.
Laptop je však tiež mužského rodu a preto ma neustále zrádza a keďže ja som ženského, tak mu dávam vždy novú a novú šancu. Som buď lenivá,hlúpa alebo mám rada ten adrenalín. Chápete, keď máte mesiac otvorenú bakalárku bez toho, aby ste ju uložili, niečo sa proste musí stať. Napríklad, že neustriehnete reštart, bakalárka sa vám neuloží a vy musíte začať od znova. Keď vyhľadávate materiál na nejakú prácu, zdravý rozum vraví že si ten materiál niekde  uložíte. Nope. Ja mám otvorené 3 Chrome okná, kde je všade (plus mínus) dvadsať otvorených kariet. Len čakajú, kedy sa prehliadač zle zavrie, aby ste o všetko vyhľadávanie prišli. A prišla som o ne. Veľa krát.
Ďalšia facka prišla dnes ráno. Ak ste čítali predošlý článok, blog som už mala, ale kvôli nefunkčnej stránke sa doň neviem dostať. Neustále som to však skúšala a bol malý časový úsek, keď blog fungoval. Prihlásiť sa nebolo možné, ale aspoň otvorilo domovskú stránku a otvorilo všetky články. Tak som si toto okno nechala otvorené a povedala som si, že pôvodné články prenesiem sem. Nie všetky naraz, ale postupne. A práve to "postupne" je problém. Ako som už povedala, tú kartu s načítaným blogom som nechala otvorenú. Cca týždeň. Dnes ráno som ju nechtiac zavrela. Rada by som povedala, že som si tie články stiahla hneď, ako som mala možnosť, alebo že som ich proste uložila. Nestiahla. Dnes som mala v pláne preniesť ďalšie dva, ale tie sú momentálne zamknuté niekde v hlbinách haprujúcej stránke. Samozrejme blog.com tvrdohlavo hapruje naďalej, takže ostáva len čakať.
Zatiaľ prajem pekný deň, snáď z toho dnes niečo bude :)

Moja vlastná kniha, môj starý a nový blog

Nie som veľmi poriadny bloger. Nie som vlastne ani veľmi poriadny človek. Napriek tomu som sa do blogu pustila, hoci to nebol prvoplán. Začalo to takto. Už niekoľko rokov mám totiž v hlave jeden námet, ktorý sa postupne rozširoval a napokon sa mi v hlave uložil dosť rozsiahly materiál. Bol však stále len v mojej hlave.
Mala som horšie obdobie. To máme občas asi všetci. Frajer mi raz podaril, žeby som mala začať písať. Poslúchla som to a bola to tá najlepšia terapia akú mi kto mohol naordinovať.
Časom mi napadlo, že (hoci som od dokončenia veľmi ďaleko) by som to, čo som napísala, mohla vydať. Sotva sa to však niekedy podarí. Napriek tomu som si bola istá že to, čo som vytvorila, by som si nemala nechať pre seba, ale mala by som sa o to podeliť s ostatnými. Keďže tak, ako mnohí z vás, som už v podstate prešla z TV na YouTube, mnoho Youtuberov často spomína, že YT môže robiť každý. Samozrejme že by som sotva uspela ako letsplayer, na makeup tutoriály by som potrebovala niekoľkoročné školenie, a netuším, čo by bol obsah mojich vlogov, ani som sa nad tým nezamýšlala. V jednom momente mi však napadlo, že môžem urobiť niečo iné - môžem ja sama nahrať svoju audioknihu a ponúknuť ju tak vám všetkým.
Pre túto myšlienku som sa veľmi nadchla. Lenže keď som pristúpila k jej realizácií, sranda skončila. Nastúpilo ďalšie ťažké obdobie, štátnice, kde som mala naozaj tvorivý blok a v písaní som sa neposunula, dokonca som sa kritizovala za to, čo som už napísala. Ďalšia vec, ktorá ma veľmi ubrzdila, bol nákup vhodnej techniky a veľmi frustrujúce učenie sa editovania v rôznych programoch. Napokon som sa vrátila k tomu, čo som napísala a dala si pár faciek. V tom období to bolo len také rýchle spontánne písanie a ak to má byť kvalitné, je potrebné to celé prekopať a urobiť z toho konzistentný celok.
K audioknihe, ktorá zatiaľ neexistuje, som vytvorila blog, YT chanel a FB účet. Dva z týchto odkazov bez audioknihy nemajú veľké využitie. Začala som teda písať miničlánky z bežného života, len tak o veciach, ktoré ma štvali alebo bavili. A páčilo sa mi to, videnia stúpali, spätná väzba bola pozitívna. Viete si predstaviť to sklamanie a frustráciu, keď môj blog vypadol najskôr na týždeň, po dvoch dňoch fungovania na ďalší týždeň a hneď na to prestal fungovať znova a nefunguje dodnes.
Všetci, ktorí si zvykli chodiť na môj blog, sú dnes neúspešní keď naň chcú kliknúť. Najsmutnejšia som z toho bola ja, keďže som jednak nemala KDE písať, a jednak ani PRE KOHO.
Na svoj starý blog neviem dať ani len odkaz, kde ma nájdu. Preto vás prosím. Ak sa vám TENTO blog a jeho obsah páči, dajte o ňom vedieť niekomu, o kom si myslíte, že by sa mu mohol páčiť tiež. Ak sa vám páči, kliknite na sledovanie aby ste vždy vedeli, že pribudol nový článok. Ak ho nechcete zdieľať, nemusíte. Ale dajte o ňom vedieť aspoň jednému človeku, ktorý by ho ocenil. Veľmi vám ďakujem a usilovne pracujem na tom, aby bola audiokniha spustená čo najskôr :)

Lyri

Nina, prečo nosíš legíny ?

Poznáte ten joke ? Viete, tento:

Nina mala 20 tyčiniek Mars, 8 vymenila za 11 tyčiniek Snickers, 6 predala a kúpila si 3 BigMac-y a ostatné zjedla. Otázka: Prečo nosí Nina legíny ?

Alebo tento:

Chudá žena si myslí, že je tučná. Tučná žena si myslí, že je obézna. Obézna žena si myslí, že môže nosiť legíny.

No už Vám asi dochádza. Tento joke som raz povedala svojmu bratovi, ešte niekedy dávno. A dnes sa ma spýtal: Nina, prečo nosíš legíny ? (Nina sa nevolám keby niečo)

Okej, nemám rozmer S. A dobre, boli to  také teplákovité capri legíny. Musím povedať, že som sa zasmiala, lebo u nás sú takéto žartíky dovolené a nie je to nič, za čo by som si išla poplakať.

Ale k téme. Dnes som vlastne chcela písať o niečom celkom inom. O niečom vtipnejšom. Napriek tomu som sa rozhodla reagovať na to, ako si ľudia robia srandu a posmešky z nedokonalostí iných. Ono – použila som slovo posmešky, ale realita je omnoho horšia. To, že sú ľudia krutí, nemusím nikomu hovoriť. Asi sú to nejaké vlčie zákony či čo – jedz, alebo budeš zjedený,  zabi alebo budeš zabitý, šikanuj alebo budeš šikanovaný … Prosím, po prečítaní tohto blogu nikoho nejedzte ani nezabíjajte.
Ja vždy vravím, že základom toho, aby bol tento svet krajší, musí mať každý jeden človek spravodlivo nadelené tieto vlastnosti: súdnosť a empatiu. Takže, ak má – povedzme Nina 100 + kg a dá si legíny (nedostatok súdnosti), nemožno sa čudovať, že sa to niektorým ľuďom bude zdať smiešne. Ale aj keď Nina má 100 + kg, niečo nosiť musí a boli by ste špina, keby ste sa Nine vysmievali aj keď má na sebe rifle a predĺženú blúzku (nedostatok empatie).

Ľudia, ktorí vyčnievajú z radu, to majú ťažké. Ale majú to ťažké aj bez toho, aby im nakladali ostatní. To, že sa budete Nine vysmievať a kritizovať ju, jej pomôže akurát nenávidieť seba a svoje telo. A to je podľa mňa strašná vec. Každý by si mal sám seba vážiť a mať sám seba rád. A nikomu by ste v tom nemali brániť len kvôli tomu, že sa VÁM nepáči, aký je. Týka sa to najmä  dospelých, ktorý sa to naučili už ako deti a teraz to učia svoje deti. Medzi deťmi outsideri vynikajú vždy najviac. Deti si vraj samé ubližovať nedokážu, lebo ako jediné sú bez predsudkov – tabula rasa. Ak teda niekoho šikanujú, tak hádajte dva krát, kde sa to naučili. Myslíte si, že by Ninu trápili ryšavé vlasy, hrubé okuliare, školská taška po súrodencovi, šušlanie, koktanie, pehy, odlišná rasa či národnosť, rovnaké pohlavie adoptívnych rodičov, neatletická postava alebo to, že nevie písať slohy (dodnes ma to mrzí, Monika), keby jej ostatní nedávali najavo, že je to niečo zlé ?
Podľa mňa žiadna zmena nemá vychádzať z nenávisti. Ak si myslíte, že ste Nine pomohli, lebo jej budete hovoriť že je tučné prežraté prasa (alebo niečo horšie, ľudia sú takí vynaliezaví keď sa jedná o nadávky) a ona kvôli tomu začne chudnúť (a vyhádže všetky legíny), tak túto zmenu vyvolala jej nenávisť k sebe samej, aby jej už prestalo ubližovať to, čo o nej hovoria. Ak začne chudnúť, aby si zlepšila zdravie a cítila sa lepšie (a vyhádže všetky legíny), tak zmena bude vychádzať z jej lásky k sebe samej alebo k svojmu okoliu. To, že môj frajer prestal hrať World of Warcraft, tiež vychádzalo z jeho lásky ku mne (spokojná žena = milá žena). Hoci, on tvrdí aj to, že pribral len kvôli tomu aby sa mi na ňom pohodlnejšie opieralo :D

O tejto téme ešte určite chcem hovoriť. Teraz to však uzavriem tým, že byť iným je dobré a jediné, na čom naozaj záleží, ste VY a to, že vy sa máte radi takého aký ste. Na všetkých ostatných sa môžte vysrať – ale ak to má fungovať, nesmiete zabúdať na súdnosť a empatiu.

Ďakujem, že ste si prečítali môj článok. Tu je Nina (táto Nina nemá súdnosť alebo sa jej to proste páči, takže sa môžete kľudne zasmiať). Ale prosím, prosím, buďte na seba dobrí :)

Lyri

Alternatíva alternatívnej alternatívy

UPOZORNENIE: nasledujúci článok obsahuje iróniu a sarkazmus. Nie je vhodný pre slabomyseľných ľudí bez zmyslu pre humor.

Keď ste sa prehrýzli /alternatívnym/ názvom, môžeme prejsť k veci. Určite ste neprehliadli nový /alternatívny/ trend, ktorý na Slovensku prekvitá – ALTERNATÍVA. Keďže tento pojem búde ústredným pojmom celého článku, poďme si vysvetliť, čo to vlastne je. Alternatíva skrátka znamená voľbu medzi viacerými vylučujúcimi sa možnosťami. Osobne mám pocit, že záujem o alternatívu nastúpil v období zavedenia pojmu OVCA (v diskusiách bežne používaný aj pojem OUCA).

Takže, ak nechcete byť neprávom označený za oucu, vyberte si z nasledovných alternatív (najlepšie všetky).

ALTERNATÍVNE SPRAVODAJSTVO – všetci predsa vedia, že médiá buď klamú alebo mlčia. Takže si musíte vybrať z iných, nezávislých médií, ktoré vám povedia o všetkých vládnych sprisahaniach, a bez CENZÚRY ! Ak by ste čítali

• Zem a Vek, neuniklo by vám, že nás Chemtrails lietadlá poprašujú vírusmi, ak nebudete nosiť alobalové čiapky budete očipovaní, že sme obklopený agentmi CIA ktorí tu šíria západnú propagandu, vesmír riadia ilumináti a sionisti, Američania si sami zhodili dvojičky, Angela Merkelová je mimozemský reptilián a vyvolala vojnu v Sýrií aby prílevom utečencov zničila európsku superkultúru, Brusel ovláda homoloby a LBGT kradnú slušným manželom deti. Zoznam toho čo vieš je vlastne nevyčerpateľný.
• Hlavné správy, určite by ste vedeli, že najlepšia a najslobodnejšia krajina na svete je Rusko, Kiska je zapredanec, vlastizradca a chazar a tvoj jediný prezident je Putin a ihneď musíme vystúpiť z EÚ a NATO (aktualizácia: Briti si "veľmi" pochvaľujú)
• Hnutie Slovenskej obrody, je ti jasné, že Magiánko Kotleba je slušný občan, ktorý chce len urobiť poriadok a ktorého za fašistu označujú len slniečkári z  kaviarne, jediný slušný prezident bol Tiso a holokaust je mýtus šírený židobolševikmi (pripomínam, že je to sarkazmus, tak žiadne trestné oznámenia!)

ALTERNATÍVNA REALITA – nevadí, že nemáš žiadnych kamarátov, dievča ktoré sa ti páči ani nevie že existuješ, alebo že si neurobil zápočet. Niekde existuje galaxia, kde je všetko tak, ako si to ty predstavuješ. Škoda, že to nie je táto…

ALTERNATÍVNA MEDICÍNA – ešte žerieš tú chémiu ktorou ťa trávia farmafirmy ?  A na čo ? Keď SAVO vylieči všetko od rakoviny, reumy, psoriázy až po demenciu (škoda že z neho nestúpa IQ). Je vhodné na kúpanie, kloktanie, pitie, šnupanie a pichanie do žily. Ak nezaberie, tak vedzte, že každá choroba má aj tak psychosomatickú príčinu a je to dôsledok zlej karmy a hriechov z minulých životov, prípadne ste urieknutí. Odborníci bez lekárskeho vzdelania odporúčajú detoxikácie, bylinky, homeopatiká, meditácie, očistné procedúry bielej mágie zabezpečované profesionálnymi vešticami (vyliečia vás aj po telefóne alebo emialom),  Alebo, ak už nič nezaberie, aspoň sa potierajte ošťatou plienkou. Hlavne si nekupujte lieky, ktorými vás chcú farmafirmy otráviť!

ALTERNATÍVNA POLITIKA - ak vás nebaví sledovať, ako naši starí politici okrádajú a ožobračujú tento ľud, tak si zvolte alternatívu – napríklad verte BORISOVI – veď  NIE JE POLITIK. Môžte mu veriť. FAKT. Lebo to nie je politik ale muž, ktorý má viac detí ako poslancov a volá to “rodina” a trápia ho rovnaké veci ako vás, napríklad neexistujúca okupácia utečencov a politici, ktorý sa stýkajú s mafiánmi. Čo sem pletiete jeho dovolenku s Piťovcami, haa ??

ALTERNATÍVNE ŠKOLSTVO – že deti musia v škôlke spať, školské osnovy sú nadiktované skorumpovanou vládou, povinná školská dochádzka je snaha o zmanipulovanie mladých nevinných myslí a učebnice sú plné lží ! A učitelia sú najväčší darmožráči, ktorí dávajú deťom domáce úlohy, lebo si nevedia spravíš svoju robotu v pracovnom čase ako všetci ostatní poriadni ľudia. Toto chceme pre naše deti? To ich už rovno môžeme zaočkovať a spôsobiť im autizmus !

ALTERNATÍVNA HUDBA – ešte počúvaš rock? Tak počúvaj ALTERNATÍVNY rock!. V čom je rozdiel ? No ten obyčajný počúvajú len ovce !

ALTERNATÍVNE STRAVOVANIE – ty ešte ješ tie sračky z obchodov ? Nevieš že všetka zelenina je postrekovaná aby spôsobovala neplodnosť alebo rakovinu ? Ješ hydinu ktorú kŕmia GMO zrnom ? Hovädzinu pasenú GMO trávou ? Bravčové chované GMO sójou ? Čože, ty ešte ješ ? Chyba. To že potrebuješ jesť je len dôsledok nerovnováhy v tvojom živote. Stačí, ak budeš detoxikovať a žiť zo vzduchu. Ale nie z tohto vzduchu tu, kde je GMO kyslík tvorený GMO rastlinami. Najlepší vzduch je aj tak ten ruský.

ALTERNATÍVNE DEJINY – základná téza je, že všetko bolo inak ! To len víťazi vojen sa rozhodli prepísať históriu aby im to vyhovovalo! Všetko je lož od šlabikárov až po teóriu evolúcie.

ALTERNATÍVNY KONIEC – nepáčilo sa ti, ako skončil film, kniha, skúška alebo tento článok ? No a čo. Máš predsa svoju mocnú myseľ, v ktorej si môžeš predstaviť svoj vlastný, lepší a krajší koniec. V realite ti to síce bude na nič, ale komu je na čo realita, keď má svoj alternatívny svet ?

Gratulujem. Ak veríš niektorej z tejto alternatív, určite nie si ovca, ale za to asi nebudeš najmúdrejší, lebo si sa nechal zmanipulovať práve tými, ktorí ti nakecávajú, že všetci ostatní ťa chcú zmanipulovať. Toto je totiž paradox alternatívy – ak si myslíš, že všetci okolo teba sú ovce, väčšinou si jediný vôl ty.

Lyri 

Recept: hejt na slovenský spôsob

Slovami klasika ( áno, mám na mysli Taylor Swift, shut up!) – haters gonna hate. Podľa mňa na to prišla počas svojej návštevy Slovenska alebo má nejakú kamošku z týchto končín. Je totiž všeobecne známe, že hejt objavili naši predkovia, starí Slovania, práve tu na tejto našej rodnej hrude. Samotné slovo hejt predsa znamenalo “radosť vyvolaná ponižovaním”, to že ho prevzali iné jazyky je práca CIA, iluminátov a mimovládok. A odvtedy sa zo slovanského neba (majú osobitné keďže slovania boli odjakživa národ lepší ako ostatné) s pýchou pozerajú na svojich potomkov, ktorí ho doviedli k dokonalosti.

Že ste o tom ešte nepočuli ? Naozaaaaaj ?! Okej, tak tu máte príklad za všetky. Ak po tomto bude pochybovať, že Slováci sú priekopníci v hejtovaní, vydám o tom informačnú brožúrku. Napíšte svoju adresu do komentára a bude vám bezplatne zaslaný výtlačok.

Ale  teraz naozaj. Písal sa rok 2014, bol mrzutý decembrový deň a vonku VKV (ak nie ste z východu vysvetlenie tu: http://dzivoke.sk/dzivoky-slovnicek/ ). V ten deň som mala o druhej skúšku, poslednú pred tým, ako som sa chystala na sviatky domov a na intráku som mala posledný suchý rožok. Ako vždy ma prokrastinácia dostihla a na ten deň mi ostalo prebrať ešte spústa otázok. Rozhodla som sa spríjemniť si trochu deň a hneď z rána som sa rozhodla, že si objednám obed. Z takej tej donášky tipu pizzeria plus denné menu som si vybrala, o desiatej som tam zavolala a objednávku som uzavrela tým, že si prosím aby to prišlo do 12 tej. Odpoveď – bez problémov.

Prešlo 12 a nič. Zavolala som tam, aby som sa poinformovala v akom štádiu je moja objednávka. Šofér vraj „práve vyrazil“ a má ma prvú na zozname, že tu bude za pár minút. Pol jednej a nič. Opäť som volala, no pani mi netrpezlivo poradila, nech čakám. Okej, začala som si baliť veci, všetko bolo pripravené aby som sa len najedla a mohla som vyraziť do školy. O jednej nič. Volám. Pani breše, že či viem aké sú cesty, či si myslím že to je len tak a nech si počkám. Zložila. Zbalená čakám. Pol druhej, moje jedlo stále neprišlo. Zhlboka som sa nadýchla, naberala som odvahu na ďalší telefonát aby som zrušila objednávku a dúfala som, že školský bufet bude otvorený aby som si kúpila aspoň zoschnutú bagetu. Zdvihla pani, ktorá už mala asi uložené číslo, že čo zas chcem. Povedala som, že zrušiť objednávku keďže nemám čas čakať. Začala kričať. Ako si to predstavujem. Ona žiadne zrušenie neakceptuje, keď príde poslíček, mám mu zaplatiť a keď sa mi to nepáči, ju to nezaujíma a nech jedlo neprevezmem.

Trasľavo (neznášam keď na mňa kričia) som sa obúvala a chystala som sa vyraziť na skúšku. Volá poslíček. Nie som veľmi typ čo by mu vynadal, tak som si jedlo mlčky prevzala, hodila som po ňom zlostný pohľad (ha, a máš to!) a zaplatila som mu na cent presne, na čo po mne on hodil ešte zlostnejším pohľadom. Vyhradila som si hraničných 5 minút na rýchle jedenie, ale ubezpečujem vás, že to toľko netrvalo. Prišla mi studená mútna polievka s chrupavkami a cievami, nechutne mastné mäso a tvrdé zosušené hranolky. K tomu smradľavý, suchý a sivastý coleslaw, ktorý odžil nejeden deň. Veľmi nepríjemná príhoda.

Celou cestou zo skúšky (dostala som C – rozrušená myseľ a v žalúdku suchý rožok) som premýšľala o spravodlivej pomste a úplne neslovensky mi napadlo napísať recenziu. A aby bola pomsta zavŕšená, zvolila som takú FB stránka priznaní, kde je koncentrovaných množstvo ľudí . Kultivovane a slušne som opísala všetky okolnosti, prístup pani na telefóne, kvalitu jedla, priložila som fotky, vrátane toho, že som odtiaľ objednávala aj v minulosti a že tentokrát som bola naozaj sklamaná. Obšírne a podrobne som vykreslila všetky detaily (všetko čo píšem je obšírne, podrobné a plné detailov, od smsiek po písomné odpovede na skúške, zvyknete si). A teraz edícia Vyberáme z vašich komentárov:

Ako vidíte, Slováci sú naozaj špecialisti na hejtovanie a jeho hranice posúvajú až za hranice logického a súdneho uvažovania. Objednala som si jedlo a bolo zlé. Pohejtovala ma dispečerka, poslíček, a všetci na nete, že som sa vôbec ozvala. Nakoniec som z toho vyšla ja ako najväčší idiot. Zmierila som sa s tým, že Slováci sa buď nechcú alebo nevedia správať k ostatným ľuďom pekne. Buď som nezachytila súťaž o najväčšieho hejtera, alebo skrátka Slovákom vadí všetko a je úplne jedno, či je to recenzia na reštauráciu alebo slečna, ktorej zrazili psa (pýtala sa, či niekto nepozná majiteľa auta, ktorý jej ho zrazil a odpísali jej, že čivava je potkan a nie pes).

Lyri

Prečo YouTube strieda TV (a prečo to nie je až tak zlé)

Mám 22 rokov a možno budem znieť ako idiot keď poviem, že na YouTube som si pripadala stará. Možno sa vám to zdá divné, ale 22 rokov a malomestské prostredie sú veľmi kritické faktory. Internet nám doma zaviedli keď som mala nejakých 13 rokov a teda zhruba v čase, keď YT vznikol. Vysvetľuje sa to zložito ale v podstate kým sa celý ten vlak rozbehol, bola som už príliš stará aby som naň vyskočila. YT som poznala, pozrela som si občas nejaký klip a to bolo tak všetko.
Môj brat má o 8 rokov menej, čo bol vek presne akurát a veľmi rýchlo si kúpil lístok. Naše záujmy sa veľmi rozchádzali, až som nejak začala vnímať, že na počítači trávi viac času než je pre mňa prijateľné. 
Nie je to tak dávno čo YT začali používať iní ľudia než čojaviem speváci. Vyčlenilo sa nové kvázi "povolanie" kvázi "hobby" kvázi spojenie "príjemného a užitočného". Áno, snažím sa zviesť reč na novú profesiu (väčšinou) mladých ľudí. YouTuber. 
Videá,  ktoré pozeral môj brat, som nechápala. Veď to boli obyčajní ľudia, decká, čo samých seba natáčajú pri hraní videohier, ktoré nejak primitívne komentujú. Väčšina starších ľudí   (no napríklad aj ja som) bola voči tomu veľmi skeptická a keď som sa na to bližšie pozrela, aj znechutená. Mala som averziu voči tomuto žánru. A to len pre to, že som spravila tú istú chybu ako milióny ďalších, mysľou starých ľudí. Vzala som do rúk celok, stlačila som ho tak silno, že som z neho vytlačila všetko dobré a keď som roztvorila dlane,z tej vyžmýkanej suchej kôpky som vyčítala: Prečo sa ľudia pozerajú na iných, ako hrajú videohry ?
Teraz som mnou buď súhlasíte alebo ma neznášate, podľa toho na ktorej strane ste. Bavme sa chvíľu o slovenskej YT-scéne. Ja som ju vlastne registrovala od vtedy, ako naše vždy aktuálne médiá objavili chalana, ktorého už aj tak poznali milióny ľudí a trefne ho označili ako "fenomén". Určite viete, že hovorím o Gogovi, vlogerovi a letsplayerovi. Mne osobne jeho štýl nesedí, ale napriek tomu som čítala jeden článok o Gogovi za druhým. Viac než averzia voči jeho videám u mňa nastúpila averzia voči štýlu, akým boli tieto články/ rozhovory vedené. Novinári a redaktori, dospelí zrelí ľudia, a vyžívajú sa v šikane a "hejte" chlapca, ktorého tvorbe nerozumeli. To im nebránilo ju znevažovať. Bolo to: 

"Prečo toľko ľudí pozerá tvoje videá?" 

"Myslíš si, že si vhodný vzor pre deti?"

"Je podľa teba správne zarábať na tom, že natočíš ako si natieraš nutellu na tvár?" 

A takto to pokračovalo. Očividne nervózny chlapec, ktorému väčšinou poplietli aj umelecké meno, sa to snažil vysvetliť. Jeho odpovede boli vytrhnuté z kontextu. Ale bolo jedno, že novinári boli zjavne úplne nepripravení a jeho tvorbu neuznávali a podhodnocovali ju.

Gogo: "Poznáš napríklad tvorbu Pewdiepie-a ?"

Novinár DenníkN: "Haha, ja mám 26 rokov a píšem o politike...."

Nejde tu o Goga. Fakt nie. Ide o to, že takmer každý článok končí plačlivým sťažovaním sa, že mladí ľudia si hľadajú nové idoly mimo TV. A tak sa pýtam, prečo sa médiá čudujú, že ich mladí ľudia nesledujú. Veď ja sama som TV nepozerala, ani nepamätám. A na čo sa mám pozerať ? Na tak lacné seriály, že aj fejková Lujs Viton kabelka z jarmoku z Revúckej Lehoty popri nich vyzerá ako hodnotný exemplár ? Reprízy stokrát opozeraných seriálov ? Nekonečné reklamy ? 
Ľudia pls. Možno formáty, aké točia mladí youtuberi nie sú vrcholom umenia, ale nie sú ani jeho dnom. Bola by som oveľa viac znepokojená, keby môj brat vzhliadal k niekomu z tej skvostnej smotánky, ktorá má odrážať to najlepšie z nášho „šoublázninca“.  Erika Judíniová vám ukazuje Druhú Vicemiss Slovensko 2003 v šatách (pííííp) za xxxx a lodičkách  z dieľne (pííííp) za hriešnych xxxx s jej priateľom, známym podnikateľom a milionárom ktorý vďaka kamarátom vo vláde urobil biznis z daní tvojej mamky a tatka. A hľa, hneď vedľa, módna polícia s Ivetou Malachovskou, ktorej zadok vyteká zo šiat. Peroxidová profesionána prostitútka playmate vysvetľuje, ako sa cíti po podstúpení tretej operácií zväčšení pŕs. Aha, no nie je to Zora Coborová, s jej o 30 rokov mladším partnerom ? A na ďalšej akcií vyspovedali aj spevácku divu Beátku Dubasovú, ktorá už 25 rokov spieva na playback Vráť mi tie hviezdy a nevie ani správne otvárať ústa. A tamto je pribratá Ivana Christová. Atď....

Asi bude naozaj pravda, že nie sme generácia, ktorej by toto stačilo. Našťastie – inak by som si asi myslela, že sa niekde stala chyba. Fakt by sa niekomu páčilo, keby toto boli idoly dnešných detí? Z nich si majú brať príklad ? Prečo sa ľudia radšej nepokúsia pochopiť, že schopný youtuber je pre mladých lepšia alternatíva zábavy ? 

To, čo nám predkladajú v Smotánke, nie je skutočné. Tí ľudia sa na výslnie dostali tak špinavo, že si to ani nechceme predstaviť. Vo výsledku, keď sa už vyšplhali tak vysoko, ako po tom túžili, ich sledujete skvelo oblečených na nejakej VIP party. Možno si prajete byť tam tiež, hovoriť s nimi, smiať sa, byť jedným z tých cool ľudí. Poviete si, aké super by to bolo mať ho za kamaráta, v skutočnosti je to však nejaká namyslená špina ktorá by vás nikdy nebrala za seberovného. S YouTubermi je to iné. Vy STE ich kamarát. Vo videu hovorí priamo k VÁM, robí ho pre Vás s cieľom zabaviť Vás. Ak je v tom dobrý, tak si aj zarobí. Ale NIE NAOPAK. Preto si myslím, že nie je dôvod niekoho hejtovať za to, že svojou prácou zarába. Ak sa na jeho prácu budete dívať ako na trepanie do kamery, nikdy to nepochopíte. Ak sa na neho budete dívať ako na zabávača, ktorý nie je spokojný kým nevypustí kvalitne editované video, bude to pokrok. 
Netvrdím, že všetci YT-beri sú rovnako dobrí, ani že pri PC treba stráviť polku života, to ani náhodou. Rovnako ako nemôžem povedať, že všetko čo ide v TV je zlé, nemôžem povedať, že všetko na YT je dobré.  Ide však o to, že si každý môže vybrať, čo sa mu páči.  Rozdiel však je, že zatiaľ, čo pri čítaní nejakého nacvičeného interview, prezeraní si paparazzi fotiek a pri sledovaní party našej elitnej smotánky sa cítite ako votrelec. YouTuber/ka robí opak – vezme tú kameru a ukáže sa vám sám. Nie ste votrelec – ste tam, lebo vás pozval. Nenarušujete jeho súkromie, lebo vás pustil dnu, aby ste boli súčasťou toho, čo robí.
YT je len ďalšia forma trávenie voľného času. Priveľa zlého škodí, preto si treba ustriehnuť obsah toho, na čo sa pozeráte. Ak chcete pozerať sajrajt, nemá zmysel tu obhajovať YouTube, debiliny môžte pozerať aj na Markíze a Jojke. Ale ak sa rodičia hnevajú len pre to, že ich deti trávia veľa času pri PC, možno by mali popremýšľať nad tým, čo vlastne robia pre to, aby im lepšie vyplnili voľný čas. 

Lyri