utorok 16. augusta 2016

Recenzia: Me Before You

Táto recenzia bola dlho len šablóna. Starká mi vždy vravela, že ak niečo nechcem pochváliť, tak mám byť radšej ticho. Na druhej strane, hovorila mi to väčšinou na Vianoce a narodeniny, napríklad keď som sa ako 8 ročná hnevala, že som dostala na narodeniny atlas húb. Takže som sa rozhodla radšej selektovať medzi jej múdrosťami.
Druhá vec, ktorá ma prinútila, bol film, ktorý som videla včera. Lebo som si povedala, že asi takto to má vyzerať. Ale o tom o potom. 
Takže k Me Before You. Som človek, ktorý toho už veľmi veľa prečítal. Viem, že Me Before You je bestseller, ale mne to až príliš pripomínalo len ďalšiu verziu Popolušky. Chudobné, usilovné, láskavé (a samozrejme) krásne dievča Louise sa zaľúbi do bohatého, zaujímavého, vzdelaného, úspešného a (samozrejme) krásneho muža Williama. Tento princ je však ešte k tomu ochrnutý kvôli nešťastnej nehode. 
Niekde v prvej tretine sa príbeh trošku skomplikuje. Nie mimoriadne, len sa dozvieme, že Willa už takýto život nebaví a chce podstúpiť eutanáziu. V tomto momente mi bolo jasné, že keby sa Louise podarilo ho od toho odhovoriť, samotná kniha by sa skončila ako klišé a nikdy by sa z nej nestal bestseller. Ale tá nádej je prítomná počas celého filmu. 
Naozaj je to v podstate vážna téma a ja ju nechcem bagatelizovať. Sam Claflin hral svoju postavu skvelo od prvého do posledného momentu. Páčilo sa mi, ako hral už v Hunger Games, ale myslím, že tu bol veľmi presvedčivý. Chladný, deprimovaný, frustrovaný. Bolo by to celé veľmi vierohodné, keby...
No, keby mu to celé nekazila Emilia Clarke. Ako mnohí z vás, aj ja ju poznám z Game of Thrones. Myslím, že tá rola jej celkom sadla, hoci keď sa na to pozriem s odstupom....Lenže to, čo predviedla v Me Before You ma presvedčilo, že nevie hrať. Nestáva sa mi často, že sa na film nedokážem poriadne pozerať. Zahrať rozhodnú a chladnú Daenerys sa jej celkom darilo (lebo si tak trochu myslím, že to má v povahe). Ale tu si ako keby povedala, že nebude hrať ona, ale jej obočie. Jej grimasy ma z kina doslova vyháňali. To, čo predvádzala, sa hodí skôr do divadla, kde chcete divákovi viac priblížiť emócie. Ale vo filme by sa žiadalo predviesť skôr presvedčivú prirodzenosť. Emilia bola falošná po celý čas a neverila som jej ani jednu scénu.
Naozaj ma mrzí že moje hodnotenie nie je lepšie. Fakt som ho sem dlho nechcela dať, veď tento film bol v kinách už dávno, ten negatívny dojem však nezmizol. Včera som si však pozrela film Colonia Dignidat, kde mi Emma Watson ukázala, že sa naozaj dá zahrať láska, obavy, strach, smútok a to všetko bez šialene vlniaceho sa obočia a teatrálnosti. 
Mrzí ma, že to hovorím, ale niekedy sa netreba nechať strhnúť sympatiami k hercovi a pozrieť sa objektívne na to, že niečo proste nevyšlo. Emilia sa snažila asi až príliš, ale pokazila tým inak celkom dobrý film. Takže 5/10 pre prekuknutú zápletku a nepozerateľnú gestikuláciu Emilie.
PS: aby sa tento článok zbytočne nepredlžoval, malý bonus je TU.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára