Zotročenie Európy islamom á la alternatíva

V súčasnosti v médiách (najmä tých krajne alternatívnych) koluje niekoľko dezinformácií, ktoré následne preberajú ľudia a šíria ich prostredníctvom svojich FB profilov a v rôznych diskusných fórach. Ide predovšetkým o prebiehajúcu migračnú krízu a prichádzajúcich utečencov a z tej nenávisti a bludov mi je už zle. Všetko súvisiace s islamom a migrantmi podávajú vo svetle, že migrácia  Európe škodí a  moslimovia ju  v konečnom dôsledku chcú  zotročiť. 

via GIPHY

Uveďme teda na pravú mieru fakty. V prvom rade sa netvárme, že migranti a ich náboženstvo sú pre Európu a Európanov nejaká novinka. Prvé kontakty Európanov s islamom sa diali v 7. a 8. storočí a vo všeobecnosti možno konštatovať, že prvý prúd migrácie bol pre Európu prospešný, aj keď vzájomné spolunažívanie kresťanov a moslimov nebolo vždy bezproblémové. S prenikaním islamu do Európy prostredníctvom jeho imigrujúcich nositeľov je spojený aj konflikt dvoch najsilnejších monoteistických náboženstiev – kresťanstva a islamu. Druhá vec, ktorú títo internetoví pseudoexperti radi tvrdia, že len nám ako Európanom bolo celý čas ubližované. Samozrejme, že aj Európania majú na svedomí vpády do Ázie a na Blízky východ. Je zbytočné vyťahovať krivdy minulosti a prehlbovať nenávisť. Kultúrne konflikty a náboženské strety tu boli a budú aj naďalej, ak sa neposunieme ďalej.  

Problém islamu v Európe je podľa mňa konflikt koncepcie sekurálneho štátu, v rámci ktorého je náboženstvo privátnou záležitosťou, ktorá má len nepatrný dopad na politický život, a komplexnou náboženskou ideológiou, ktorá determinuje aj spoločenské a politické správanie. Pre islam je typická jednota náboženského a politického života. Integrálnou súčasťou islamského náboženstva je právny systém, ktorého dodržiavanie a nemennosť sú posvätené náboženstvom a samotné právne normy nie sú výsledkom legislatívnej činnosti, ale boli dané Bohom. Práve toto Európania nedokážu prijať a moslimovia sa toho nedokážu vzdať. 

Z počiatku prichádzajúci moslimského pôvodu napriek tomu vytvorili akýsi precedens a príklad toho, že v Európe existuje priestor pre možnú integráciu moslimského obyvateľstva v Európe. Neskôr, obzvlášť v druhej polovici 20. storočia  z dôvodu ekonomickej expanzie sa krajiny západnej Európy stali destináciou slobodnej pracovnej migrácie. Do Francúzska, Veľkej Británie, Nemecka, Švédska, Talianska a Španielska smerovali početné migrantské vlny alžírskych, palestínskych, egyptských a tuniských Arabov, príslušníkov afrických etník, Indov, Kurdov a Turkov. 

Západoeurópska spoločnosť sa tak stala multietnicky štrukturovaná,  a rozmanitejšia po kultúrnej, jazykovej aj konfesnej stránke. Migranti sa však vo väčšine prípadov izolovali v osobitných mestských štvrtiach a odmietali sa prispôsobiť majoritnej kultúre, čo sa prejavilo napríklad islamizáciou európskych miest. Nuž a keďže som na začiatku povedala, že chcem byť objektívna, nebudem tvrdiť, že model multikulturalizmu zafungoval. Práve naopak, zanedbaním integrácie v tomto kľúčovom období postupne došlo k polarizácii určitých skupín obyvateľstva a ich postojov k migračnej politike. Migranti takto vychovali svoje deti, tie zase svoje. A sme tam, kde sme nechceli byť. Btw, multikulturalizmus vs interkulturalizmus bude samostatná téma.

Na islamské právo existujú veľmi negatívne názory, ale už ho nemožno nazývať per se ako rigidné, ale prejavuje sa skôr stupňujúcou vnútornou rozpornosťou. Podstatné rozdiely sa vyskytujú aj medzi štátmi, v ktorých tvorí moslimské obyvateľstvo dominantnú časť spoločnosti. Turecko nekompromisne oddeľuje právo a náboženstvo, Saudská Arábia sa však prikláňa k fundamentalizmu a v práve presadzuje vlastné poňatie islamského náboženstva. Naopak, prístup Jordánska k islamu je možno označiť ako pragmatický a reformný. Vyhlásiť, že všetky arabské štáty schvaľujú ukameňovanie žien je asi tak inteligentné ako povedať, že každý moslim je terorista, že každý Slovák závidí aj dieru v ponožkách a každý Čech nosí ponožky v sandálach. 

Použitá literatúra je napr. Štefančík & Lenč Migračná politika národných štátov, Šmihula D.: K otázkam medzinárodných vzťahov; Dallmayr, F.: Dialogue among civilizations; Wheatcroft, A. Neveřící. Strety křesťanstva s islámem  v letech 638-2002; Rataj, T. Islám v srdci Evropy.

Recenzia: War Dogs

Odchádzali ste niekedy z kina tak, že ste sa cítili oklamaní ? Nie sklamaní, ani nahnevaní... len proste oklamaní. Vysvetlím.

Nejak sme sa na tento film nechystali, proste sme mali večer čas a na niečo sme si chceli vyjsť a veľa toho už na výber nebolo. Film je z dielne režiséra Todda Philipsa, ktorý má na svedomí všetky tri diely Hangover. Videla som trailer na tento film myslím že pred filmom Now You See Me 2 (Podfukári 2), ale inak som o ňom veľa nevedela. Trailer bol však urobený veľmi dobre, herecké obsadenie bolo viac ako sľubné, takže som čakala nejakú fakt dobrú komédiu. 

Trailer však klamal, alebo bol minimálne zostrihaný veľmi rafinovane. Prišlo mi to, že dvaja mladí, hlúpy chalani, čo vyzerajú ako feťáci (a oni boli naozaj zhúlení) sa uchádzali o kontrakt na dodávku zbraní a vybrali ich, lebo ich ponuka bola najnižšia. Idioti sa však prerátali o vyše 50 miliónov a film bude o nejakých šialených situáciách ako ich zháňajú a pašujú do Iraku. Takýto sled udalostí naznačoval trailer. Ale vlastne to bolo celé trochu inak. Netvrdím že horšie, ale inak. Nechcem zbytočne písať spoilery. Btw, film je zaujímavo rozdelený ako keby na kapitoly, niečo ako kniha. 

Ja som sa celkovo tešila najmä na tie akčnejšie časti, ktoré netvrdím že tam neboli, ale boli len v prvej polovici, ktorá by sa ešte ako tak dala považovať za komédiu. A presne toto ma prekvapilo najviac, že druhá polovica filmu už v podstate nebola komédia. Jasné, fuck sem, fuck tam, človek sa občas aj zasmeje, ale bol to v podstate vážny film, s vážnou problematikou, ktorý sa tvári ako komédia, aby sa lepšie predal. Či sa ho podarilo predať uvidíme, keď štúdio začne počítať tržby. 

Späť k filmu. Bude iný ako čakáte, lebo čakáte komédiu a film je vlastne smutný a ťažký, ale myslím, že sklamaní nebudete. Film stojí za pozretie, herecké výkony boli veľmi presvedčivé. Miles Teller veľmi pekne zahral novopečeného otca, ktorý sa namotá na medové reči svojho kamaráta z detstva, ktorého hral Jonah Hill. Ten je tak trochu blázon a úplne nemorálny podvodník a klamár. V podstate tak trochu pán Chow z Hangoveru. A Bradley Cooper je veľmi dobrý bonus, ale nemá veľký priestor.

Hudba bola opäť veľmi dobre poskladaná, dej do seba zapadal, neostali v ňom diery. Za mňa 9/10.

PS: Film bol so slovenskými titulkami. FAKT neviem čo sa stalo, ale názov War Dogs bol preložený ako Nezhasínaj. Buď sa vloudila chybička a dali tam preklad názvu Lights out, alebo neviem.

Nepochopená sociálna fóbia

Ľudia si o mne mysleli už všeličo. V lepšom prípade som bola tá hanblivá bifloška. Ale vraj som bola aj namyslená, protivná. Len preto, lebo som bola trochu viac odmeraná, radšej som bola sama alebo na miestach, kde nebol potrebný medziľudský kontakt a skrátka mám radšej zvieratá ako ľudí. 

Takto ma vidia ľudia. Čo nevidia a ani ich to netrápi, je, aké problémy to spôsobuje v skutočnom živote. To, čo je pre iných normálne, je pre mňa úplné utrpenie. Nebudem taká dramatická, aby som povedala, že vyjsť medzi ľudí je pre mňa nemožné. Samozrejme, že to nie je žiadny panický strach vyjsť z domu. Ale už vedomie, že zajtra musím ísť k doktorovi, na poštu, na študijné alebo čokoľvek vybaviť, vyvoláva úzkosť.
nedokážem spať a kvôli stresu sa prejem. Proste je to tak či chcem alebo nie.

Celý život som bola plachá a nedôverčivá voči cudzím ľuďom. Nemala som veľa kamarátov, najmä preto, lebo som veľmi ťažko spoznávala nových ľudí. A tých, ktorých som si horko-ťažko získala, som si nedokázala udržať. Vždy som sa príliš upla na jedného človeka, vždy som mala "najlepšiu" kamarátku a vlastne nikoho iného. A to nikdy dlho nevydržalo. Dlho som si to ani neuvedomovala a vôbec to nemalo názov. Dlho to nebol ani problém. A keď to problém začal byť, keď som sa dostala do situácie, že som mala naozaj záchvat úzkosti, mama na mňa znechutene kričala, že som hysterická. Vtedy som vedela, že sebavedomí ľudia to skrátka nepochopia. Rodičia ma kvôli tomu vnímajú ako slabocha. Nedokázali si predstaviť, aké stresujúce bolo pre mňa v istom čase ísť čo i len do obchodu.
Moji rodičia sú však v istom zmysle strašní pokrytci. To, že nerada chodím medzi ľudí im viac než vyhovovalo, keď som s rovesníkmi nikdy nechodila von, do baru či na diskotéky. Ale keď som nezvládala vystúpenia v hudobnej, školské predstavenia, alebo chodenie na návštevy,  vtedy som bola tá najhoršia. Bola to však pre mňa oveľa väčšia psychická záťaž ako učenie sa na skúšky. Na svoj absolventský koncert som cvičila týždne, napriek tomu si neviete predstaviť, ako som na javisku pohorela. 

Väčšinou a najradšej na mne aplikovali liečbu šokom. Proste ideme na trhy, ideme nakupovať, proste ideš na venček, budeš chodiť na obedy v jedálni.  Je to to isté, akoby ste arachnofobika strčili do miestnosti plnej pavúkov a čakali, že odtiaľ vyjde ako ich milovník.  Ani sociálna, ani žiadna iná fóbia sa takto samozrejme nelieči. Ako každý, kto trpí fóbiou, som sa stimulu svojho strachu - ľuďom - jednoducho vyhýbala. Bolo jednoduchšie čítať si, učiť sa, písať, kresliť, hrať.... proste robiť veci, ktoré sa dajú robiť osamote. Vtedy som bola tá dobrá. Tá poslušná, ktorá je pekne doma a venuje sa škole. Keď som sa o tom snažila hovoriť, aj tak som bola zaklasifikovaná ako hanblivka alebo obvinená, že sa len vyhováram lebo sa mi nechce niekam ísť alebo niečo robiť.

Aby ste si zas nemysleli, že nejak nemám rada ľudí, to naozaj nie je pravda. V malom množstve ste pre mňa liek, ale vo veľkom jed. A v davoch ste môj najväčší nepriateľ.
A teraz liečba. Je skrátka nevyhnutné si odmyslieť všetkých ľudí a pozornosť venovať len jednej veci, ktorú treba spraviť a treba ju spraviť dobre. Naučila som sa pri odpovedi pri tabuli sústrediť len na vyučujúceho, pri vystúpení len na jedného známeho človeka v publiku, v kine na to, že som tam len so svojim priateľom. Ale úplne najlepší je ten pocit, keď to zvládnem. Keď vyjdem z prednáškovej miestnosti, z obchodu, z úradu, keď si vydýchnem, že to už mám za sebou a keď si môžem povedať, že som to dokázala. Tieto malé víťazstvá nad sebou ma posúvajú ďalej
A život zvládam so svojim priateľom, lebo rešpektuje, že s niektorými vecami mám skrátka problém. Je na ňom skvelé, že sa veľmi snaží mi pomáhať, a kam môže ma sprevádza, miesto toho aby robil veci za mňa. To je na liečbe to najpodstatnejšie - mať niekoho, kto pri vás stojí.
Problém väčšiny ľudí je, že sociálnu fóbiu nepovažujú za rovnocennú ani psychickým chorobám, a ani ostatným fóbiám. No a čo, veď NIKTO nemá rád preplnené MHD, tlačenicu v Lidli. Lenže to nie je len o tom. Ja som nikdy nebola na diskotéke, koncerte či festivale a ani si to neviem predstaviť, hoci mi je niekedy ľúto, o čo prichádzam. Mala som prácu, ktorá bola pre mňa bola peklo. Bol to stres keď som tam išla, keď som tam bola, keď som z nej išla, keď som na ňu myslela. Je skrátka potrebné si uvedomiť, že je sociálna fóbia je vážna ako každá iná, možno dokonca horšia, lebo znepríjemňuje a sťažuje každodenný život. 

Lyri

Emilia Clarke makes magic waves with her eyebrows (GIFS)

Toto je ten spomínaný bonus k recenzii Me Before You. Je to len malá ukážka toho, čo smiešne dokáže Emilia so svojim obočím. Musím dodať, že všetky gifká sú "home-made", takže zďaleka nie sú dokonalé. Ale prosím, prehliadnite to a venujte sa pointe. A hlavne, no hate :) Môj absolútny víťaz je č. 8

Lyri

Recenzia: Me Before You

Táto recenzia bola dlho len šablóna. Starká mi vždy vravela, že ak niečo nechcem pochváliť, tak mám byť radšej ticho. Na druhej strane, hovorila mi to väčšinou na Vianoce a narodeniny, napríklad keď som sa ako 8 ročná hnevala, že som dostala na narodeniny atlas húb. Takže som sa rozhodla radšej selektovať medzi jej múdrosťami.

Druhá vec, ktorá ma prinútila, bol film, ktorý som videla včera. Lebo som si povedala, že asi takto to má vyzerať. Ale o tom o potom. 

Takže k Me Before You. Som človek, ktorý toho už veľmi veľa prečítal. Viem, že Me Before You je bestseller, ale mne to až príliš pripomínalo len ďalšiu verziu Popolušky. Chudobné, usilovné, láskavé (a samozrejme) krásne dievča Louise sa zaľúbi do bohatého, zaujímavého, vzdelaného, úspešného a (samozrejme) krásneho muža Williama. Tento princ je však ešte k tomu ochrnutý kvôli nešťastnej nehode. 

Niekde v prvej tretine sa príbeh trošku skomplikuje. Nie mimoriadne, len sa dozvieme, že Willa už takýto život nebaví a chce podstúpiť eutanáziu. V tomto momente mi bolo jasné, že keby sa Louise podarilo ho od toho odhovoriť, samotná kniha by sa skončila ako klišé a nikdy by sa z nej nestal bestseller. Ale tá nádej je prítomná počas celého filmu. 

Naozaj je to v podstate vážna téma a ja ju nechcem bagatelizovať. Sam Claflin hral svoju postavu skvelo od prvého do posledného momentu. Páčilo sa mi, ako hral už v Hunger Games, ale myslím, že tu bol veľmi presvedčivý. Chladný, deprimovaný, frustrovaný. Bolo by to celé veľmi vierohodné, keby...

No, keby mu to celé nekazila Emilia Clarke. Ako mnohí z vás, aj ja ju poznám z Game of Thrones. Myslím, že tá rola jej celkom sadla, hoci keď sa na to pozriem s odstupom....Lenže to, čo predviedla v Me Before You ma presvedčilo, že nevie hrať. Nestáva sa mi často, že sa na film nedokážem poriadne pozerať. Zahrať rozhodnú a chladnú Daenerys sa jej celkom darilo (lebo si tak trochu myslím, že to má v povahe). Ale tu si ako keby povedala, že nebude hrať ona, ale jej obočie. Jej grimasy ma z kina doslova vyháňali. To, čo predvádzala, sa hodí skôr do divadla, kde chcete divákovi viac priblížiť emócie. Ale vo filme by sa žiadalo predviesť skôr presvedčivú prirodzenosť. Emilia bola falošná po celý čas a neverila som jej ani jednu scénu.

Naozaj ma mrzí že moje hodnotenie nie je lepšie. Fakt som ho sem dlho nechcela dať, veď tento film bol v kinách už dávno, ten negatívny dojem však nezmizol. Včera som si však pozrela film Colonia Dignidat, kde mi Emma Watson ukázala, že sa naozaj dá zahrať láska, obavy, strach, smútok a to všetko bez šialene vlniaceho sa obočia a teatrálnosti. 

Mrzí ma, že to hovorím, ale niekedy sa netreba nechať strhnúť sympatiami k hercovi a pozrieť sa objektívne na to, že niečo proste nevyšlo. Emilia sa snažila asi až príliš, ale pokazila tým inak celkom dobrý film. Takže 5/10 pre prekuknutú zápletku a nepozerateľnú gestikuláciu Emilie.

PS: aby sa tento článok zbytočne nepredlžoval, malý bonus je TU.

Recenzia: Suicide Squad

No čo spravím? Poviem, že to bolo zlé, keď nebolo ?
Takýto film sme už veľmi potrebovali a DC a Warner Bros  nám ho po toľkých superhrdinoch konečne dali. Priznajme si to, aj tak máme všetci radšej antihrdinov....

 Ale k veci. Na filme ma boleli 3 veci.

• malá, skoro zanedbateľná účasť Jokera (všetci sme sa naňho tešili)
• vystrihnuté scény
• to, čo "hrala" Cara

Aby ste ma chápali správne, Cara je originálna, krásna a jedinečná. V Paper Towns sa to ešte dalo, tu však...v kontraste so skvostnou Margot to nefungovalo.

Úplne som milovala šialený mix hudby, perfektne načasovaný, dokonale dopĺňal scény. Od Eminema (Without me), Bohemian Rhapsody (Queen, ale myslím že tu to prespievali Panic! At the Disco), Fortunate Son (Creedence Clearwater Revival), a to nehovorím o hudbe ktorá bola vytvorená vyslovene do filmu (You Don´t Own Me je moje nové zvonenie). Táto stránka nemala chybu. 

K obsadeniu nemôže mať nikto výhrady. Will Smith, Jared Leto, Margot Robbie, Joel Kinnaman, Jai Courtney, Jay Hernandez, Samozrejme tí slávnejší, nové tváre aj tí, ktorým proste ide karta. Na to, čo spomínaní predviedli, sa pozeralo veľmi, veľmi dobre. Kombinácia Joker & Harley bola geniálnym spôsobom chorá. Skvelo sa na to pozeralo. Prúser, ktorý so sebou nesie hrozne veľa filmov, je klišé. Ale toto bolo... skrátka dobré!

Už dávno som nebola na fakt dobrom filme. Práve kvôli tomu, že tomuto filmu bolo robené obrovské promo, som mala trochu obavy. Fakt som sa bála, že trailery už obsiahli všetko dobré, čo tento film mohol ponúknuť. Trochu predčasne odhalená zápletka bola... trochu mínus. Film si však pre nás nechal mnoho prekvapení, záporáci svoju prácu odviedli naozaj dobre. Zabavili nás, a boli presne takí zlí, ako sme to od nich čakali. Našťastie sa žiadny radikálny posun k dobru neodohral.Pokračovanie je väčšinou len nevyhnutným pokusom vytĺcť z toho ešte viac. Tu sa ale nemôžem dočkať dvojky! Z kina som odchádzala so skvelou náladou, takže 11/10. Už len dúfať, že nebude dabing.

PS: Fakt si mysleli, že uveríme, že Joker je mŕtvy ? 

Lyri

Vývoj azylu - čo priniesol starovek

Azyl ako pojem existuje už najmenej 3500 rokov a v rôznych formách ho môžeme nájsť v textoch či zvykoch rozmanitých starovekých spoločností. Okrem iného ho však nachádzame aj v zmluvách vojensko-bezpečnostného charakteru, v ktorých sa jednotlivé časti týkali aj ochrany medzištátnych utečencov. Ozbrojené konflikty ani v minulosti neboli ničím ojedinelým, čo pochopiteľne nútilo obyvateľstvo k presunom pred nepokojmi či prenasledovaním do bezpečnejších oblastí. Situáciou, ktorá už v minulosti zakladala dôvod na udelenie azylu žiadateľovi, bolo prenasledovanie z náboženských, politických, sociálnych či rasových dôvodov, čomu nie je inak ani dnes.

História azylového práva je v každom európskom štáte veľmi rozdielna, jeho vývoj však začal písať starovek. Azyl bol v tom čase náboženským inštitútom, čo vyplývalo z postavenia kňazov, posvätných miest a náboženstva ako takého v spoločnosti. V dôsledku ich exteritoriality sa mohol jednotlivec na týchto miestach uchýliť a byť vyňatý spod svetskej moci. V starovekých dejinách azyl označoval miesto úteku či ochrany a odvedenie človeka z takéhoto miesta sa považovalo za svätokrádež. V starovekých ríšach sa poskytnutie azylu nepovažovalo za právny inštitút, ale skôr za politické opatrenie. Keďže ho však štát, z ktorého utečenec pochádzal, mohol považovať za nevľúdny akt, v zmluvách sa často dohadoval aj záväzok štátov o neposkytnutí azylu. Z uvedeného tak možno vyvodiť, že azyl sa poskytol, ak tomu nebránili zmluvné záväzky. Ozbrojené konflikty a aj ďalšie zmienené okolnosti však nútili obyvateľstvo presúvať sa do bezpečnejších oblastí. Rozhodujúce preto neboli len dohody medzi vládcami, ktoré upravovali túto oblasť, ale aj občiansky status osoby. Znamená to, že otroci boli spravidla vracaní, zatiaľ čo slobodné osoby mali obvykle panovníkom garantované právo azylu.

Azyl ako inštitút „asylon“ poskytnutý utečencovi bol vytvorený v starovekom Grécku a v gréčtine znamenal nedotknuteľné, posvätné útočisko. Grécko bolo voči cudzincom dlho nedôverčivé, postupne sa však politika voči cudzincom v jednotlivých štátoch uvoľňovala. Najliberálnejšie boli Atény, zatiaľ čo najreštriktívnejší postoj k cudzincom zastávala Sparta. Rozdielna politika týchto dvoch významných mestských štátov demonštruje (aj dnes viditeľný) rozdiel v prístupe demokratických, obchodne založených štátov a na strane druhej aristokratických štátov. Azyl mal naďalej náboženskú povahu, ktorú však sprostredkovali veriaci vládcovia prostredníctvom špeciálneho úradu. Preto hoci motivácia udelenia azylu bola náboženská, v gréckych polis ich výkon zabezpečovala a organizovala svetská moc.

Azyl bol známy aj v Ríme, kde latinské „asylum“ znamenalo miesto bezpečné, miesto ochrany, útočisko a tradícia jeho zriadenia sa pripisuje Romulusovi. V Ríme však „ius asylum“ (právo na udelenie azylu) značne zneužívali najmä kriminálne živly, preto ho údajne cisár Tiberius zrušil. Rozpadom Rímskej ríše sa postupne znovu vytvorili podmienky pre oživenie náboženského azylu. 

Vo všeobecnosti možno zhrnúť, že hoci sa azyl vyvíjal v jednotlivých štátoch odlišne, staroveká prax udeľovania azylu mala spoločné východiská. Aj keď odrážala úctu a rešpekt k viere, priznanie azylu panovníkom, slobodnými mestami či mestskými štátmi bolo prejavom zvrchovanej moci a suverenity. Starovek bezpochyby položil piliere práva na azyl, ako ho poznáme aj dnes. 

Ak sa chcete o tejto téme dozvedieť viac, moje zdroje boli napríklad POŘÍZEK, P. Vstup cizince na území státu. Pohled medzinárodního, únijního a českého práva; BALGA, J. Azylové právo; KOVÁČIK, J. Utečenci. Svet. Európa. Slovensko; ŠTEFANČÍK, R. – LENČ, J. Migračná politika národných štátov; DALLMAYR, F: Dialogue among civilizations

Lyri

Vzťah práva azylu a statusu utečenca - čo je viac ?

V predchádzajúcom článku šlo najmä o vyjasnenie kľúčových pojmov v súvislosti s azylom a migráciou ako cudzinec, migrant, utečenec, azylant atď. Na túto tému však nadviažeme. Problematika vzťahu práva azylu a statusu utečenca sa vyjasnením pojmom nevyčerpáva. Práve naopak, z laického pohľadu sa môže zdať, že ide o totožný inštitút. A naozaj, status utečenca a azyl úzko súvisia a vo vnútroštátnom práve môžu byť upravené rovnakým spôsobom. Ich udelenie tiež často spočíva na tých istých vnútroštátnych orgánoch. Neznamená to však identitu právneho statusu utečenca a práva azylu. 

• Status utečenca je v prvom rade chápaný ako zmluvno-právny inštitút, ktorého prvoradou úlohou je poskytnúť utečencom humanitárnu, faktickú a materiálnu pomoc. 
• Azyl je obyčajovým inštitútom a jeho podstatou je ochrana proti vydaniu prostredníctvom právneho statusu azylanta. 

Hoci sa azyl javí ako obsahovo „chudobnejší“ inštitút, konkrétne práva a povinnosti azylantov upravujú právne poriadky jednotlivých štátov v rozsahu, v akom nie sú upravené medzinárodným právom alebo európskou legislatívou. Azyl je tak reálne silnejší právny titul ako status utečenca, jednak z hľadiska právnej istoty a tiež aj z hľadiska rozsahu priznávaných práv.

Z hľadiska inštitucionálneho rozdeľujeme azylové právo na politický (územný) azyl a diplomatický (mimoúzemný) azyl. Inštitút politického azylu má rozdielny postoj k azylovému a rozdielny k utečeneckému právu. Je to jednak jeho časový aspekt, keďže azyl vznikol v staroveku a inštitút utečenectva až po druhej svetovej vojne. Ďalším je právny aspekt, nakoľko azylové právo je právo obyčajové a utečenecké právo je právom zmluvným.

Najpodstatnejší  je zrejme kvantitatívny rozdiel, keďže v prípade azylu ide v zásade o udelenie útočiska len jednotlivým, politicky prenasledovaným osobám. Status utečenca je možné priznať osobe aj z iných dôvodov ako politických, napríklad pre prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov. Tento status sa následne rozšíri aj na príbuzných a osoby, ktorí krajinu opustili s dotknutou osobou.

V ďalšej kapitole v rámci historického vývoja azylu bude reč o azyle v teritoriálnom zmysle, od ktorého ale treba odlíšiť azyl mimoúzemný - diplomatický. K tomuto sa tak skoro nedostaneme, preto si o ňom niečo v stručnosti povedzme. Diplomatický azyl je v medzinárodnom spoločenstve skôr výnimočný. Zahŕňa v sebe právo diplomatických misií a konzulárnych úradov poskytnúť azyl za účelom neskoršej prepravy žiadateľa,prenasledovaného z politických dôvodov, zo zastupiteľského úradu v krajine, ktorá osobu prenasleduje, do bezpečnej krajiny. Poskytuje sa napríklad na základe regionálnych dohôd uzatváraných medzi krajinami v oblastiach politickej nestability.

Na teraz z azylu všetko. Zdroje k dnešnej téme boli: BENDÍKOVÁ, M. Medzikultúrny dialóg a migrácia; ŽÁKOVÁ, M. Azylová problematika na Slovensku z pohľadu sociálnej práce, ŠMIHULA, D. K. otázkam medzinárodných vzťahov; BALGA, J. Azylové právo

Lyri

Chyby v pojmoch - od cudzinca po azylanta

takto to vyzerať nemá 

Do internetových diskusií sa pravidelne zapájajú krčmoví experti na regionalizmus a geopolitiku s vysokou školou "života". Niet preto divu, že obsah týchto diskusií je zlý od začiatku až do konca. Nehovorím len o mylných názoroch, mimoriadne nezdravom množstve krutosti na adresu utečencov, ale aj na veľmi zle volených slovách. 

Zle volené slová ako slovné spojenie teraz používam, samozrejme, v užšom slova zmysle. Nenarážam totiž ani tak na gramatiku (ktorá je v mnohých prípadoch žalostná) a vulgarizmy (ktorých je tiež požehnane), ale najmä na to, že ľudia správne nechápu pojmom - utečenec, cudzinec, migrant, imigrant a hádžu ich jeden cez druhý. Samozrejme, je o to smutnejšie, ak s týmito pojmami narábajú neopatrne médiá a politici. 

Keď už má byť reč o migrácií, prečo nezačať od základov ? S týmito pojmami budeme aj tak pracovať vo všetkých príspevok, majme teda jasno v tom, čo presne označujú.

1. Najširším z používaných pojmov je cudzinec. Tento pojem označuje osoby so štátnou príslušnosťou k inému štátu, než je štát jeho pobytu. Cudzinec na území cudzieho štátu podlieha jeho vnútroštátnej úprave, avšak štát má voči nemu určité povinnosti, ku ktorým ho zaväzujú kogentné normy medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy a záväzok rešpektovať ľudské práva. Tomu korešponduje povinnosť cudzinca rešpektovať právny poriadok štátu, v ktorom sa nachádza, teda jeho vnútroštátne aj cudzinecké právo.
2. Pojem migrant je sám o sebe veľmi široký a označuje osobu, ktorá sa sťahuje do cudzej krajiny s úmyslom tu žiť určitú dobu. Rozdielny význam má pojem imigrant, ktorý označuje osobu, ktorá sa uchádza o trvalý pobyt v inom než jeho domovskom štáte. Užší pojem je ekonomický migrant, teda osoba, ktorá svoj domovský štát opustila z finančných dôvodov.
3. Pojem utečenec je vo vzťahu k pojmu migrant užší a označuje osobu, ktorá sa nachádza mimo svojho štátu alebo obvyklého bydliska a ktorá má obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov . Aj osoby utekajúce pred vojnovými konfliktami alebo všeobecným násilím sa vo všeobecnosti považujú za utečencov, hoci niekedy na základe iných mechanizmov ako je Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951.
4. Pojem utečenec nemožno stotožňovať s pojmom žiadateľ o azyl. Žiadateľ o azyl o sebe tvrdí, že je utečenec, a preto sa rozhodol v inom štáte žiadať o ochranu- azyl. Ak sa toto tvrdenie potvrdí, prejaví sa vo forme vyhovenia tejto žiadosti (bližšie neskôr). Tento pojem opisuje skutočnosť, že osoba žiadosť o azyl podala, a tvrdí, že je utečencom, kým sa jeho žiadosť s konečnou platnosťou neposúdi. 
5. Pojem azylant označuje osobu, ktorej žiadosti o azyl bolo vyhovené.Národné azylové systémy slúžia na to, aby rozhodli, ktorí žiadatelia o azyl majú skutočne nárok na medzinárodnú ochranu. Tí, o ktorých sa na základe dôsledného postupu rozhodne, že nie sú utečencami a ani nepotrebujú inú formu medzinárodnej ochrany, sa môžu poslať späť do ich krajiny pôvodu.

Tak, stručne a dúfam, že aj jasne vysvetlené. Na úvod toho vôbec nie je málo, máme však aspoň prehlad kľúčových pojmov a môžme pokračovať niečím ďalším :) 

PS: zdroje: ONDŘEJ, J. Medzinárodní právo veřejné, soukromé, obchodní; Protecting refugees & the role of UNHCR: 2007-2008; BALGA, J. Azylové právo a Shooty. 

    Lyri

Azyl a migrácia - nová rubrika

Všetci sme svedkami toho, ako situácia nelegálnych prisťahovalcov eskaluje. Otázka migrácie je preto dnes nevídane aktuálna a venuje sa jej veľká pozornosť (nielen) v rámci Európskej únie. Doslova denne sme zahltení správami o prílive migrantov, ktorí masovo opúšťajú svoje rodné krajiny a smerujú do západnej Európy, pričom utečenecké centrá v európskych štátoch praskajú vo švíkoch, o nepokojoch, konfliktoch, či dokonca teroristických útokoch. Na túto situáciu verejnosť reaguje zväčša radikálne, utečencov si spájajú so všetkým negatívnym. 

Písať blog je v celku zábava, moje zameranie je však oblasť azylu a migrácie. Preto som sa rozhodla, aj vzhľadom na posledné obdobie, na ktoré má prebiehajúca utečenecká kríza obrovský dopad, že túto oblasť priblížim zrozumitelnejšie a objektívne. 

Kľúčovými slovami všetkých článkov bude odbornosť, objektívnosť a otvorenosť. 

Lyry

Klamári, ktorí sa (ne)priznali

Občas sa klamár ocitne v zlej situácií. A to, že každý už vie, že klame, ale s klamstvami už zašiel tak ďaleko, že cesta späť proste nie je. Určite ste už ocitli na jednej alebo druhej strane. Priznávam sa bez mučenia, že ja osobne na oboch.
Bez zbytočného intra si teda pozrite tento roztomilo krátky zoznam, ktorý je v podstate nevyčerpateľný, lebo každý z nás by sa naň mohol buď pripísať, alebo aspoň pozná niekoho, kto tam patrí.

Radoslav Procházka: Nieeeee

"Sieť sa nezúčastní rokovania vedeného predsedom SMER SD o zostavení vlády". Vraj sa mimo televíznych diskusií nestretli, fotky sú však viac než usvedčujúce. A zrazu je z toho koalícia. Ďalej to už poznáte.

 Gazda to však neposral prvý-krát.  Spomínate si ešte na "pol na pol" ? To sa tiež nestalo, nahrávka bola fake, aj na detektor bol ochotný ísť...ale... zrazu...už ani nie. Le-gen-dary !

Boris Kollár : Na Kube nebol s Piťovcami, len sa "náhodou" stretli

Mafiánsky capo Ondrejčák vôbec nedovolenkoval s Kollárom, oni sa tam len náááááhodou stretli. To je tak, ako keď v Chorvátsku náhodou stretnete známeho. Pre porovnanie, rozloha Chorvátska je o polovicu menšia ako rozloha Kuby a Slovákmi sa to tak len tak hemží. 

Keď sa už stretnete s mafiánmi, človek by povedal, že sa nebudete bratríčkovať. Boris je však podľa vlastných slov "priateľský typ". 

Btw, ten vtip o Borisovom najväčšom klamstve ste už iste počuli. 

Štefan Harabin: Kto je Baki Sadiky ?

Harabin je trochu extrémny prípad. Je až prehnane citlivý na to, keď sa o ňom píše, a rád sa súdi. Spravidla žaluje novinárov a spravidla vysúdi odškodné 150 000 eur. Dúfam, že nezažaluje mňa, keďže neprichádzam so žiadnymi novými obvineniami. 

Len pre pripomenutie, Harabin kategoricky popiera, že sa pozná s niekým ako je albánsky mafián a narkobarón Baki Sadiki. Generálna prokuratúra však spravila tú "chybu", že verifikovala prepis rozhovoru medzi Harabinom a Sadikim, z ktorej vyplýva, že sú veľmi blízki ...eh... známi. Celý prepis tu.

Silvia Kucherenko: Nepodstúpila som žiadne vylepšenia

Silvika sa na seba veľmi rada pozerá. V druhom rade sa veľmi rada počúva. Ale úplne najradšej sa ukazuje. Preto považovala za dobrý nápad nakrútiť video, kde vám všetkým odkazuje, že nemá žiadne plastiky ani vylepšenia. Ani len ku kozmetičke nechodí. Toto veľké dievča by rozhodne malo dostať od mamy na zadok, keď už nie za to, čo si urobila s perami, tak aspoň preto, lebo klamať sa nemá. 

Keby som jej aj uverila, že ju do tých úst len pichá včielka, ktorá mala v žihadle natankovanú kyselinu hyalurónovú, to musel byť iný roj včiel, ktorým vďačí za tie silikónové prsia. 

Tibor Eliot Rostas: Nezávislý

Mohla by som otvoriť Zem&Vek na ktorejkoľvek strane, proste to sem napíšem ako klamstvo. Pointa tohto článku však nie je vymenovať všetky bludy, čo komu výjdu z úst, ale poukázať na konkrétnu lož, z ktorej bol vinník usvedčený, ale aj tak ju poprel. 

Rostas nie je autorom všetkých článkov, lenže si za nimi ako vydavateľ a šéfredaktor naozaj stojí. Do istej miery sú tieto sugestívne články vyargumentované (posúdiť racionalitu tejto miery môže každý z vás), väčšinou sú bez zdrojov alebo zdroje neverifikuje. Lenže jeho najväčšia lož je jeho zdôrazňovanie (pozri napr. Havranovo), že nepropaguje Rusko. Lenže až okato absentuje kritika Putina a Ruska, za to bije do očí ako nakladá USA, EÚ a západu. A druhá vec. Rostas (a jemu podobný) s obľubou obviňuje ľudí že sú platení západom, mimovládkami, Sorosom a Rotschildovcami a ja neviem kým, no Rostat však sám seba kladie do pozície nezávisleho hrdinu, bojovníka za pravdu. Ale klame. Klame a popiera to. Dôkaz poskytuje napríklad DenníkN tu, prečítať si to dokonca môžte aj bez predplatného. 

Magián Marián Kotleba: Nie som fašista

Hovorí sa: chodí to ako kačica, kváka to ako kačica, vyzerá to ako kačica - je to kačica. 

Kotleba sa snaží porušiť túto premisu, lebo hoci reční ako nácek, zdraví sa ako nácek, oblieka sa nácek, tvrdí, že nie je nácek. Dokonca podáva trestné oznámenia, keď ho niekto nazve fašistom. Je to asi tak vtipné, ako keby kačica podala trestné oznámenie, že ju niekto nazve kačica. Tu niet čo rozpisovať.

Kačenka alias pravým jménem stoprocentne inkarnovaný archanjel Uriel alias Kristovo vedomie

Ja viem, že z chorých ľudí sa nemá smiať. Kačenka sa od ostatných klamárov líši tým, že ona asi naozaj verí tomu, čo hovorí. Teda ktovie, takže to berte len ako bonus alebo niečo také. Toto slávne videjko je totiž upravené a Kačenka ho predabovala, asi aby jej predvoj nebol príliš šokovaný. Na 1:45 to znie tak, že o sebe hovorí ako o druhom príchode kristovho vedomia. Ak sa však lepšie pozriete, povedala, že je rovno druhý príchod Ježiša Krista. A veľmi ju zasiahlo, keď jej to v sekte povedali, tak to vstrebávala pár rôčkov. Ja síce nie som žiadny inkarnovaný archanjel aby som sa do Kačenky navážala, ale myslím, že Kristus by aspoň vedel, že sa druhý krát vrátil, či ? 

              Lyri