Zotročenie Európy islamom á la alternatíva

V súčasnosti v médiách (najmä tých krajne alternatívnych) koluje niekoľko dezinformácií, ktoré následne preberajú ľudia a šíria ich prostredníctvom svojich FB profilov a v rôznych diskusných fórach. Ide predovšetkým o prebiehajúcu migračnú krízu a prichádzajúcich utečencov a z tej nenávisti a bludov mi je už zle. Všetko súvisiace s islamom a migrantmi podávajú vo svetle, že migrácia  Európe škodí a  moslimovia ju  v konečnom dôsledku chcú  zotročiť. 

via GIPHY

Uveďme teda na pravú mieru fakty. V prvom rade sa netvárme, že migranti a ich náboženstvo sú pre Európu a Európanov nejaká novinka. Prvé kontakty Európanov s islamom sa diali v 7. a 8. storočí a vo všeobecnosti možno konštatovať, že prvý prúd migrácie bol pre Európu prospešný, aj keď vzájomné spolunažívanie kresťanov a moslimov nebolo vždy bezproblémové. S prenikaním islamu do Európy prostredníctvom jeho imigrujúcich nositeľov je spojený aj konflikt dvoch najsilnejších monoteistických náboženstiev – kresťanstva a islamu. Druhá vec, ktorú títo internetoví pseudoexperti radi tvrdia, že len nám ako Európanom bolo celý čas ubližované. Samozrejme, že aj Európania majú na svedomí vpády do Ázie a na Blízky východ. Je zbytočné vyťahovať krivdy minulosti a prehlbovať nenávisť. Kultúrne konflikty a náboženské strety tu boli a budú aj naďalej, ak sa neposunieme ďalej.  

Problém islamu v Európe je podľa mňa konflikt koncepcie sekurálneho štátu, v rámci ktorého je náboženstvo privátnou záležitosťou, ktorá má len nepatrný dopad na politický život, a komplexnou náboženskou ideológiou, ktorá determinuje aj spoločenské a politické správanie. Pre islam je typická jednota náboženského a politického života. Integrálnou súčasťou islamského náboženstva je právny systém, ktorého dodržiavanie a nemennosť sú posvätené náboženstvom a samotné právne normy nie sú výsledkom legislatívnej činnosti, ale boli dané Bohom. Práve toto Európania nedokážu prijať a moslimovia sa toho nedokážu vzdať. 

Z počiatku prichádzajúci moslimského pôvodu napriek tomu vytvorili akýsi precedens a príklad toho, že v Európe existuje priestor pre možnú integráciu moslimského obyvateľstva v Európe. Neskôr, obzvlášť v druhej polovici 20. storočia  z dôvodu ekonomickej expanzie sa krajiny západnej Európy stali destináciou slobodnej pracovnej migrácie. Do Francúzska, Veľkej Británie, Nemecka, Švédska, Talianska a Španielska smerovali početné migrantské vlny alžírskych, palestínskych, egyptských a tuniských Arabov, príslušníkov afrických etník, Indov, Kurdov a Turkov. 

Západoeurópska spoločnosť sa tak stala multietnicky štrukturovaná,  a rozmanitejšia po kultúrnej, jazykovej aj konfesnej stránke. Migranti sa však vo väčšine prípadov izolovali v osobitných mestských štvrtiach a odmietali sa prispôsobiť majoritnej kultúre, čo sa prejavilo napríklad islamizáciou európskych miest. Nuž a keďže som na začiatku povedala, že chcem byť objektívna, nebudem tvrdiť, že model multikulturalizmu zafungoval. Práve naopak, zanedbaním integrácie v tomto kľúčovom období postupne došlo k polarizácii určitých skupín obyvateľstva a ich postojov k migračnej politike. Migranti takto vychovali svoje deti, tie zase svoje. A sme tam, kde sme nechceli byť. Btw, multikulturalizmus vs interkulturalizmus bude samostatná téma.

Na islamské právo existujú veľmi negatívne názory, ale už ho nemožno nazývať per se ako rigidné, ale prejavuje sa skôr stupňujúcou vnútornou rozpornosťou. Podstatné rozdiely sa vyskytujú aj medzi štátmi, v ktorých tvorí moslimské obyvateľstvo dominantnú časť spoločnosti. Turecko nekompromisne oddeľuje právo a náboženstvo, Saudská Arábia sa však prikláňa k fundamentalizmu a v práve presadzuje vlastné poňatie islamského náboženstva. Naopak, prístup Jordánska k islamu je možno označiť ako pragmatický a reformný. Vyhlásiť, že všetky arabské štáty schvaľujú ukameňovanie žien je asi tak inteligentné ako povedať, že každý moslim je terorista, že každý Slovák závidí aj dieru v ponožkách a každý Čech nosí ponožky v sandálach. 

Použitá literatúra je napr. Štefančík & Lenč Migračná politika národných štátov, Šmihula D.: K otázkam medzinárodných vzťahov; Dallmayr, F.: Dialogue among civilizations; Wheatcroft, A. Neveřící. Strety křesťanstva s islámem  v letech 638-2002; Rataj, T. Islám v srdci Evropy.