V predchádzajúcom článku šlo najmä o vyjasnenie kľúčových pojmov v súvislosti s azylom a migráciou ako cudzinec, migrant, utečenec, azylant atď. Na túto tému však nadviažeme. Problematika vzťahu práva azylu a statusu utečenca sa vyjasnením pojmom nevyčerpáva. Práve naopak, z laického pohľadu sa môže zdať, že ide o totožný inštitút. A naozaj, status utečenca a azyl úzko súvisia a vo vnútroštátnom práve môžu byť upravené rovnakým spôsobom. Ich udelenie tiež často spočíva na tých istých vnútroštátnych orgánoch. Neznamená to však identitu právneho statusu utečenca a práva azylu.
- Status utečenca je v prvom rade chápaný ako zmluvno-právny inštitút, ktorého prvoradou úlohou je poskytnúť utečencom humanitárnu, faktickú a materiálnu pomoc.
- Azyl je obyčajovým inštitútom a jeho podstatou je ochrana proti vydaniu prostredníctvom právneho statusu azylanta.
Hoci sa azyl javí ako obsahovo „chudobnejší“ inštitút, konkrétne práva a povinnosti azylantov upravujú právne poriadky jednotlivých štátov v rozsahu, v akom nie sú upravené medzinárodným právom alebo európskou legislatívou. Azyl je tak reálne silnejší právny titul ako status utečenca, jednak z hľadiska právnej istoty a tiež aj z hľadiska rozsahu priznávaných práv.
Z hľadiska inštitucionálneho rozdeľujeme azylové právo na politický (územný) azyl a diplomatický (mimoúzemný) azyl. Inštitút politického azylu má rozdielny postoj k azylovému a rozdielny k utečeneckému právu. Je to jednak jeho časový aspekt, keďže azyl vznikol v staroveku a inštitút utečenectva až po druhej svetovej vojne. Ďalším je právny aspekt, nakoľko azylové právo je právo obyčajové a utečenecké právo je právom zmluvným.
Najpodstatnejší je zrejme kvantitatívny rozdiel, keďže v prípade azylu ide v zásade o udelenie útočiska len jednotlivým, politicky prenasledovaným osobám. Status utečenca je možné priznať osobe aj z iných dôvodov ako politických, napríklad pre prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov. Tento status sa následne rozšíri aj na príbuzných a osoby, ktorí krajinu opustili s dotknutou osobou.
V ďalšej kapitole v rámci historického vývoja azylu bude reč o azyle v teritoriálnom zmysle, od ktorého ale treba odlíšiť azyl mimoúzemný - diplomatický. K tomuto sa tak skoro nedostaneme, preto si o ňom niečo v stručnosti povedzme. Diplomatický azyl je v medzinárodnom spoločenstve skôr výnimočný. Zahŕňa v sebe právo diplomatických misií a konzulárnych úradov poskytnúť azyl za účelom neskoršej prepravy žiadateľa,prenasledovaného z politických dôvodov, zo zastupiteľského úradu v krajine, ktorá osobu prenasleduje, do bezpečnej krajiny. Poskytuje sa napríklad na základe regionálnych dohôd uzatváraných medzi krajinami v oblastiach politickej nestability.
Na teraz z azylu všetko. Zdroje k dnešnej téme boli: BENDÍKOVÁ, M. Medzikultúrny dialóg a migrácia; ŽÁKOVÁ, M. Azylová problematika na Slovensku z pohľadu sociálnej práce, ŠMIHULA, D. K. otázkam medzinárodných vzťahov; BALGA, J. Azylové právo
Lyri
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára