pondelok 24. októbra 2016

Stupne ochrany - 3. medzinárodnoprávna ochrana

Keď už som rozbehnutá, dorazím rovno aj nadväzujúci tretí stupeň ochrany ľudských práv. A keďže ideme metódou a minore ad maius, tretím stupňom je, ako inak, medzinárodná ochrana.
Ľudia mnohokrát tak nejak predpokladajú, že medzinárodné právo je niečo veľmi vzdialené. Že sa nás netýka. Lenže práve naopak. Medzinárodné právo je totiž všadeprítomné.
Keď bola reč o vnútroštátnej ochrane, možno si mnohí nevedia predstaviť, aký vplyv má na neho medzinárodné právo. Áno, samozrejme, ako štát môžme dať ľudským právam takú ochranu, akú chceme. Aby sa však nepodliehala istá latka, aby práva ľudí vo všetkých štátoch dosahovali určitý štandard, v našej Ústave figuruje zvláštna veta. Teda, že medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách majú prednosť pred zákonmi. A hoci to tam nie je, povedzme si pravdu - aj pred Ústavou a ústavnými zákonmi. 
"Jeden prsteň vládne všetkým, jeden všetkým káže.."
Chápete teda, že je úplne jedno, aké bludy si napíšeme do ústavy. Ak porušíme medzinárodné právo, vyplynú z toho pre štát veľmi vážne dôsledky. A každému bude jedno, že tu máme nejakú Ústavu, podľa ktorej sme konali. Máme tu medzinárodné právo a bodka. Čo mi to len pripomína? Už viem...
Ale zas, povedzme si pravdu,, medzinárodné právo nie je Sauron. Je tu preto, aby nám svietilo na cestu, keď všetky ostatné sviece zhasnú.... :D 
Zase som odbočila. Ako som už spomínala, medzinárodné právo zasahuje do vnútroštátneho. V hierarchií sa nachádza ako nad ním, tak aj nad právom EÚ. Poskytuje určité limity, hranice, v rámci ktorých sa môže zákonodarca pohybovať. Nad rámec ísť štát môže. Opačným smerom však cesta nevede. V ideálnom svete by toto stačilo povedať, a vyplynulo by z toho, že keď sú občania tak dokonale chránení po všetkých smeroch, Ako je potom vôbec možné, že dochádzať k takým závažným porušeniam ľudských práv a základných slobôd, že ľudia masívne opúšťajú svoje domovy?
Ako sa hovorí, papier znesie všetko. Iste, sú určité sankcie vyplývajúce z porušenia ľudských práv štátom, tieto mechanizmy však nastupujú veľmi zriedka. Medzinárodná ochrana utečencov preto spočíva najmä v presadzovaní a obhajovaní práv osôb, ktoré boli nútené prerušiť kontakty so svojou krajinou pôvodu.
Prvé medzinárodnoprávne dokumenty týkajúce sa utečeneckej problematiky vznikali ex post ako následok hromadných utečeneckých prúdov. Boli to napríklad 
  • Dohovor vo veci vydania preukazov totožnosti ruským utečencom z r. 1922, 
  • Dohovor o právnom postavení ruských a arménskych utečencov z r. 1928, 
  • Dočasný dohovor o postavení utečencov pochádzajúcich z Nemecka z r. 1936 .
  • Všeobecná deklarácia ľudských práv....
Prvým významnejším dokumentom, ktorý povýšil azyl na subjektívne právo, je Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorá uvádza že „každý má právo vyhľadať a používať v iných krajinách azyl pred prenasledovaním“. Tvorcovia ho však zámerne neformulovali tak, aby udelenie azylu garantoval - z myslím, pochopiteľných dôvodov (suverenita). 

Základným prameňom medzinárodného azylového práva je Dohovor o právnom postavení utečencov z r. 1951 (ďalej len Ženevský dohovor), ktorý bol prijatý v Ženeve. Jeho hlavný prínos spočíva v tom, že prijatie utečenca sa stalo medzinárodným záväzkom štátov, ktoré k spomínanému dohovoru pristúpili. Tento dohovor poskytuje tiež najautoritatívnejšiu definíciu utečenca, kde definuje utečenca ako osobu, ktorá „...sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov, nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu svojho štátu; alebo osobu bez štátneho občianstva, ktorá sa nachádza mimo štátu svojho doterajšieho pobytu v dôsledku týchto udalostí a ktorá sa tam vzhľadom na uvedené obavy nemôže alebo nechce vrátiť...“. Z tejto definície sa napokon odrazili aj členské štáty, ktoré vo svojich vnútroštátnych azylových zákonoch definovali pojem utečenca. Nad dodržiavaním Ženevského dohovoru bdie Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov.

Okej, sme za tým, Som veľmi rada že sa podarilo aspoň v stručnosti opísať všetky tri stupne ochrany ľudských práv súvisiacich s utečencami a azylom. Samozrejme, že táto problematika by mohla zaplniť knihy. Ďakujem, že ste sa týmto výcucom prehrýzli a naozaj naozaj dúfam, že vám to niečo dalo.

Lyri

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára