Migračné právo patrí k najzložitejším a politicky najcitlivejším otázkam dnešnej Európy. Kvantitatívna zmena v počte imigrantov si vyžiadala aj výraznú kvalitatívnu premenu spoločnej migračnej a azylovej politiky Európskej únie. Členské štáty Európskej únie, ale aj únia ako celok, sústavne čelia prílevom migrantov, ktorí sa snažia na svoj vstup využiť azylový systém. Pre niektoré štáty to predstavuje každoročne záťaž, pre iné to je vítaný jav. Štáty, ktoré sa stali cieľovou stanicou pre tisíce neustále prichádzajúcich migrantov, sú disproporčne zaťažené v porovnaní s tranzitnými krajinami a usilujú sa o to, aby s nimi aj ostatné členské štáty zdieľali tento nápor imigrantov. Neraz sú náboženské tradície a spoločenské zvyklosti nových prisťahovaleckých komunít väčšinovou spoločnosťou v európskych štátoch vnímané ako cudzí prvok v tradičnom prostredí.
Európska únia vo svojom prístupe rozlišuje a zohľadňuje dôvod a charakter migrácie prichádzajúcich. Z tohto dôvodu je v súlade so záujmami Európskej únie podporovať napríklad pracovnú migráciu, vrátane práva na zlúčenie rodín. Diametrálne odlišný je však postoj únie v súvislosti s migračnými prúdmi, ktoré sú v únií nežiadúce, pričom najväčší problém predstavuje ilegálna migrácia. Počas prebiehajúcej utečeneckej krízy prichádza Európska únia s riešeniami, s ktorými nesúhlasia všetky jej členské štáty. Sú to napríklad povinné kvóty na prerozdelenie utečencov medzi členskými štátmi, voči ktorým ostro vystupovali najmä štáty strednej Európy. Aktuálne Európska Komisia predstavila program reformy spoločného azylového systému, ktorej dôsledkom má byť harmonizácia azylových postupov vo všetkých členských štátoch.
Migrácia obyvateľstva je jedna z dôležitých oblastí, v rámci ktorých v Európskej únií dochádza ku koordinácií a vytváraniu spoločných pravidiel. Európska únia sa postupne musela zaoberať aj problematikou migrácie a azylu, čo bolo dané predovšetkým presadzovaním jednej zo základných slobôd charakteristických pre Európsku úniu, a to slobodu pohybu všetkých občanov Európskej únie. Európska únia však nezameriava svoju pozornosť len na migráciu obyvateľov medzi jednotlivými štátmi. Sústreďuje sa hlavne na riešenie problematických oblastí súvisiacich s rôznymi migračnými prúdmi z tretích krajín na územie Európskej únie.
Migrácia z tretích krajín sa týka všetkých členských štátov EÚ. Nie je preto prekvapujúce, že členské štáty sa rozhodli budovať spoločnú migračnú politiku, ktorej cieľom je lepšie zvládnutie migračných tokov.
Európska únia systematicky pracovala na vytvorení spoločného azylového systému od r. 1999. Výsledkom tejto snahy bolo prijatie niekoľkých významných sekundárnych právnych aktov inštitúciami Európskej únie, pričom k najpodstatnejším patrí
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany, ktorej prvoradým cieľom je zabezpečiť, aby štáty pri rozhodovaní o udelení azylu postupovali jednotne, efektívne a spravodlivo.
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktorá zabezpečuje, aby sa základné práva žiadateľov o azyl rešpektovali a upravuje zásadné otázky týkajúce sa pravidiel ich ochrany
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu. Ide o novú kvalifikačnú smernicu, ktorá vymedzuje dôvody na poskytnutie azylu a medzinárodnej ochrany, ktorá v konečnom dôsledku umožňuje, aby štáty pri posudzovaní dôvodov žiadateľa o azyl postupovali jednotne.
- Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (tzv. Nový Dublin)
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013, bližšie známe pod názvom EURODAC, ktoré umožňuje azylovú databázu odtlačkov prstov, zriadenú Nariadením Rady (ES) č. 2725/2000, policajným zložkám a EUROPOLU využívať v rámci vyšetrovania trestnej činnost
Tento zoznam je čisto informatívny. Veľa sa hovorí o tom, že vnútroštátna ochrana má byť alfa a omega. Že naše zákony sú dobré tak, ako sú. Eh...celý ten zoznam sme my buď prevzali, alebo prevezme do nášho právneho systému. Teda, sme ním viazaní. Teda, musíme podľa nich v azylových veciach postupovať. Teda, že druhý stupeň je nadriadený prvému.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára